LONDÝN, BRATISLAVA. Veľká Británia sa rada označuje za jednu z najtradičnejších demokracií, no v jednom prípade to celkom nesedí.
Stále má totiž nikým nevolenú komoru parlamentu, ktorá spolurozhoduje o zákonoch. Vôbec ako jediná demokratická krajina.
Na spôsob Senátu
Lordi
- Niekedy tvorili šľachtici a duchovní celé zloženie Snemovne lordov, dnes len 118 z 825 členov.
- Ostatných menuje na návrh premiéra kráľovná.
- Nevolená snemovňa je podľa vlády nedemokratická.
Lipnutie na tradíciách Britom nedovolilo reformovať Snemovňu lordov, ktorej predchodca prvýkrát zasadol ešte v roku 1295.
Návrh na zmenu systému po viac ako siedmich storočiach v súčasnosti ohrozuje britskú vládu.
Politické strany sa rozhodli, že zo Snemovne lordov urobia komoru parlamentu podobnú Senátu v Spojených štátoch.
Až 80 percent členov by mohli voliť ľudia, len zvyšná pätina mala byť vymenovaná, časť aj z radov cirkevných hodnostárov.
Dedičné právo na pozíciu v zákonodarnom zbore chceli zrušiť úplne.
V Snemovni lordov kedysi sedeli výlučne šľachtici a biskupi.
V súčasnosti však z 825 členov je už len 26 anglikánskych biskupov a 92 potomkov šľachty. Ostatní sú najmä odborníci, ktorých vláda vymenuje, napríklad aj vedci či generáli.
Snemovňa však v posledných rokoch stráca právomoci, ešte do roku 2009 bola napríklad aj najvyšším odvolacím súdom.
Dohľad nad demokraciou bez obavy o znovuzvolenie zostáva jej hlavnou úlohou.
Navrhované revolučné zmeny presadzovali pred voľbami v roku 2010 labouristi aj liberálni demokrati, menšia strana súčasnej vládnej koalície.
Proti nebol ani konzervatívny premiér David Cameron, ktorý po vzniku vlády súhlasil, že zmeny predloží do parlamentu.
Pri schvaľovaní zákona však narazil na doteraz najväčší odpor svojej strany. Zrušiť lordov odmietlo asi sto konzervatívnych poslancov.
Najčastejšie argumentujú, že členovia Snemovne lordov nepotrebujú legitimitu od voličov, lebo tú majú poslanci dolnej komory.
Koniec koalície?
Cameron sa nemôže oprieť ani o opozíciu. Kabinet chce reformu čím skôr, aby si Briti prvých členov Snemovne lordov volili už v roku 2015.
Pripravil časové obmedzenie rozpravy, lebo hrozilo, že odporcovia zákona by dlhými prejavmi schvaľovanie naťahovali a prijatie prakticky znemožnili.
Tu sa zasa vzbúrili labouristi. Reformu podporujú, no nie obmedzenie rozpravy. Vláda nakoniec návrh o obmedzení diskusie stiahla.
„Zákon je mŕtvy. Otázkou je už len to, kedy vláda konečne pochopí, že by nemala krajinu viac trápiť a venovať energiu na riešenie ekonomických problémov, ktoré teraz máme,“ cituje Daily Telegraph konzervatívneho poslanca Jesseho Normana.
Liberálni demokrati si však prehru nepripúšťajú. Reforma hornej komory je pre nich zásadnou témou a hrozia, že zablokujú ďalšie vládne zákony.
Začalo sa preto hovoriť o predčasnom konci koaličnej vlády, ktorá je na britské pomery výnimkou.
