A kdeže sú všetky tie filmy z Cannes, Benátok, Berlína či Trenčianskych Teplíc? Moja kolegyňa v denníku SME Kristína Kúdelová sa len kyslo usmiala a rozhodila rukami.
Ona mnohé z nich mala možnosť vidieť, lebo v jej pracovnej náplni boli aj návštevy filmových festivalov. V mojej pracovnej náplni boli celkom iné veci, takže som tie filmy nemohol vidieť.
Filmy bez zbytočných rečí
Na Slovensku je to tak. Kiná a televízie ovláda „kvapôčku“ jednostranná produkcia čo do lokality i žánru.
Rád som Kristínu počúval a veľa sa na jej filmové zážitky vypytoval. Filmy mám rád. Obzvlášť tie, v ktorých je zamračené a príbeh putuje časom i priestorom bez zbytočných rečí.
Takže, kde sú všetky tie filmy, ktoré som nemohol pod Tatrou vidieť? No tu sú. Ba dokonca na dvoch televíznych staniciach. Na jednej bežia prakticky non stop.
Je to vskutku globálna produkcia, povyberaná z rôznych festivalov, ale aj mimo nich. Vrátane filmov z Česka i Slovenska.
Množstvo materiálu
Vrátane filmov, pod ktorými sú podpísaní slávni žijúci i nežijúci režiséri. Austrália je zemepisne ďaleko prakticky od všetkého, ale naozaj len zemepisne.
Čo sa nakrúca v Slovensku takej blízkej Južnej Kórei? Je v talianskom súčasnom filme ešte kus neorealizmu? Aký druh humoru je v mongolskom filme? Ako vnímajú sex filmári v Iráne? Produkuje Hongkong aj niečo iné ako kung-fu? A čo ten bombajský Bollywood, je to naozaj taký gýč?
Ľudia ako Kristína tu majú materiálu na skúmanie i potešenie habadej.
