Kim Čong-un chce odlíšiť od svojho otca. Aj pre neho sú však ľudia len figúrkami.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Nový severokórejský diktátor Kim Čong-un sa možno chce odlíšiť od svojho otca, no jednu zásadnú črtu režimu nemení.
Aj on manipuluje s ľuďmi okolo seba ako s figúrkami na šachovnici. Niektorí vplyvní funkcionári majú zrazu haváriu alebo záhadne zmiznú.
Najnovším takýmto prípadom je vicemaršal Ri Jong-ho, náčelník generálneho štábu. Šéfa miliónovej armády, počtom vojakov štvrtej najväčšej na svete, televízne zábery ešte pred týždňom ukazovali po boku nového vodcu.
Hovorilo sa, že je jedným z troch ľudí, ktorí majú mladému diktátorovi pomôcť pri prevzatí moci.
Profil
Ri Jong-ho
Do roku 2008 to bol prakticky neznámy vojak. Vtedy si ho Kim Čong-il vybral ako mentora pre budúceho lídra.
V roku 2009 sa stal aj náčelníkom generálneho štábu.
Na pohrebe Kim Čong-ila kráčal spolu s jeho synom popri rakve.
Život ako mucha
Severokórejská agentúra KCNA však v pondelok oznámila, že Ri Jong-ho odchádza zo všetkých funkcií vo vedení krajiny, strany aj armády. Údajným dôvodom sú zdravotné problémy.
„Títo ľudia majú život krátky ako mucha. Naznačuje to, že Kimovo prevzatie moci prebieha rýchlejšie, ako sa očakávalo,“ povedal pre New York Times Li Pjong-čchun z juhokórejského Inštitútu pre mier a spoluprácu.
Verzii o chorobe neverí ani on, keďže 69-ročný vicemaršal na záberoch vyzeral zdravo. Nehovoriac o tom, že režim často nechával chorľavých funkcionárov pracovať až do smrti.
Podľa analytikov ide skôr o to, že mladý Kim sa chcel zbaviť vplyvného vojaka, aby upevnil vlastnú moc nad všemocnou armádou.
Všetky verzie sú však len dohadmi, režim o sebe zverejňuje len tie informácie, ktoré chce. Politiku nového lídra preto analytici predpovedajú len z jeho čiastkových krokov.
Režim napríklad nedávno dovolil ženám nosiť kratšie sukne, ktoré zosnulý diktátor Kim Čong-il považoval za západnú módu, čo odmietal.
Jeho syn takisto prekvapil, keď sa v televízii ukázal, ako sleduje divadlo s Disneyho postavičkami. Po jeho boku bola navyše žena, čo bol dovtedy takisto nevídaný jav.
Podľa niektorých odborníkov na Severnú Kóreu za tým môže byť fakt, že Kim študoval vo Švajčiarsku a je preto ovplyvnený aj západnou kultúrou.
Nová generácia straníkov by podľa týchto hlasov mohla byť naklonená trhovým reformám na čínsky spôsob.
Európa nemení každého
Sung-Yoon Lee z Tuftsovej univerzity v Bostone však hovorí, že je to skôr prianie ako skutočnosť.
„Ak by pobyt v kozmopolitnej Európe mal byť liekom na diktátorské chúťky, je zvláštne, že týmto procesom neprešiel Pol Pot, ktorý strávil štyri roky v Paríži,“ povedal pre New York Times. Pol Pot totiž po návrate do Kambodže viedol režim, ktorý zabil dva milióny ľudí.
Útekom sa trápenie nekončí
Mladí Severokórejčani sa po úteku nevedia začleniť do spoločnosti.
SOUL, BRATISLAVA. Kim Seong-Čcheol dúfal, že keď sa mu podarí ujsť z vlasti, bude už len lepšie. V Severnej Kórei hladoval a žobral na ulici.
Za pokus o útek do Číny niekoľkokrát skončil vo väzení, kde ho mučili. Do vysnívanej Južnej Kórei sa nakoniec predsa len dostal.
Iný ako spolužiaci
A až tu pochopil, ako veľmi sa dve časti rozdeleného polostrova od seba odlišujú. Soul mu síce ponúkol možnosť študovať na univerzite, platil mu ubytovanie aj všetky náklady. Ale stále bol veľmi odlišný od svojich spolužiakov.
„Nemohol som skrátka zbaviť spomienok na hlad, ktoré som mal stále v hlave,“ cituje ho New York Times. Skúsenosť, ktorú jeho rovesníci nemali.
Nestíhal s učením a školu nakoniec vzdal už po semestri. Štúdium vymenil za alkohol a depresie.
Na juh utekajú stále častejšie deti, ktoré sa do krajiny dostali bez rodičov. Práve pre nich pripravila juhokórejská vláda program, ktorý im má pomôcť v štúdiu.
Aj Kimov prípad ukazuje, prečo sa väčšina z takýchto pokusov končí neúspechom.
Neznáma popkultúra
„Tieto deti jednoducho nie sú pripravené na juhokórejskú veľmi súťaživú spoločnosť,“ hovorí Šin Hjo-suk, ktorý pracuje so severokórejskými utečencami.
Utečenci majú napríklad problém komunikovať so svojími rovesníkmi. Nepoznajú tamojšiu popkultúru, v škole počúvali viac propagandu ako skutočné vedomosti, často majú problém aj s písaním.
Severní Kórejčania navyše často trpia problémami súvisiacimi s podvýživou, ktoré ovplyvnili ich vývoj, fyzický i psychický. Bežná je u nich depresia, hnev alebo iné príznaky posttraumatického stresu.
Matúš Krčmárik
