DAMASK, TEL AVIV. Pozorovatelia OSN označili za páchateľov najnovšieho sýrskeho masakry v sunnitskej dedine Tremseh vládne jednotky.
Sýrsky režim najprv za vinníkov označil rebelov, potom vyhlásil, že v dedine sa odohrala vojenská operácia proti ozbrojeným povstalcom.
Pozorovatelia OSN, ktorí sa do dediny dostali až dva dni po masakre, potvrdili existenciu masového hrobu s prevažne mužskými obeťami aj to, že vojaci si pri útoku vyberali domy ľudí odporujúcich režimu.
V dedine zomrelo od sto do 150 ľudí, stovka je nezvestná. Ide o zrejme najhorší masaker počas sýrskeho povstania. Hoci si za to režim vyslúžil medzinárodné odsúdenie, pozíciu prezidenta Asada to príliš neohrozuje. Prečo?
1. Mocnosti idú proti sebe
Neexistuje zhoda medzi mocnosťami ako riešiť sýrsku krízu. Čína a hlavne Rusko Asada bránia a šanca, že by súhlasili so sankciami, ktoré by ho prinútili zastaviť zabíjanie, je malá.
Moskva a Peking majú v Sýrii strategické a ekonomické záujmy a sankcie OSN vnímajú ako predohru k vojenskému útoku proti Sýrii, hoci nikto o ňom nikdy nahlas nehovoril. Západné štáty tiež nie sú pripravené ísť do akcie bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN.
2. Armáda je za Asadom
Na rozdiel od revolúcií v ostatných arabských krajinách, keď sa armáda v jednom momente pridala k revolúcii, toto v Sýrii podľa analytikov nehrozí.
Aj napriek dezerciám je armáda stále pri prezidentovi. Zo slepej lojality, a aj z obáv, že ak zvíťazia rebeli, budú tí, čo stáli pri Asadovi, prirodzenými terčmi odplaty. Vývoj v ostatných arabských krajinách to len potvrdzuje.
3. Opozícia je slabá
Sýrska opozícia je stále roztrieštená, je v nej veľa názorových prúdov. Z vojenského hľadiska môže len ťažko konkurovať relatívne dobre vycvičenej a vyzbrojenej sýrskej armáde.
Opozícia nie je dostatočne vyzbrojená a pomoc zo Západu dostáva len veľmi opatrne, keďže sa nevie, kto presne rebeli sú a aké sú ich zámery.
4. Vystrašil Sýrčanov
Ďalším faktorom Asadovho zotrvávania pri moci je strach, ktorým sa mu podarilo infikovať vlastných obyvateľov. Ľudia si ešte pamätajú krutovládu jeho otca a vidia, že rebelom sa stále nedarí.
Vidia tiež masakry v dedinách, ktoré nemajú s vládnucou triedou spoločné názory ani etnickú a náboženskú príslušnosť. Podľa niektorých názorov sa bojí aj Asad.
Hoci v jednom zo zriedkavých rozhovorov odmietol prirovnanie k líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu, existuje možnosť, že skončí podobne.
