Ako rozpráva v Česku minister financií? Náhodne spomeňme slová ako „sráč“, „tupec“ či „podělaný“, a to všetko na adresu politikov či štátnych úradníkov.
Pozor, v tomto prípade nejde o pokútne nahrané slová zo súkromných rozhovorov (tam sa vie odviazať oveľa viac), ale o odpovede Miroslava Kalouska v rozhovore so sobotňajšími Lidovými novinami.
Nemám nič proti hlúpym slovám. Jazyk obohacujú, majú krásny zvuk (často v nich býva podmanivá drnčivá spoluhláska „r“) a keď ich použijeme správne, väčšinou vyjadria situáciu lepšie ako hromada dlhých viet.
Dokonca sa zistilo, že pre športovcov môžu byť neslušné slová motivujúce a vďaka nim sa aj lepšie znáša bolesť.
Kľúčové je však správne použitie. So silnými výrazmi v jazyku je to ako so silnými liekmi. Keď ich budeme užívať nadmieru, stratia efekt a my ich budeme musieť nahradiť niečím účinnejším.
Pri liekoch to ide, ale čo s vulgárnosťami? Začneme sa fackovať? Napokon nič nové, aj to si minister financií Kalousek už vyskúšal.
Je to signál, že postupne strácame zábrany a celá naša spoločnosť podľa vzoru politikov hrubne? Možno.
Ale vylúčiť nemožno ani to, že Kalouskove vulgárne eskapády sú len ďalším z jeho geniálnych trikov. Rozoberáme ich spredu aj zozadu v médiách či baroch, akoby sa nič nedialo.
A počas toho vláda presadila zvýšenie daní a schválenie cirkevných reštitúcií.
V porovnaní s pozdravom „Nazdar, debil“, ktorým sa podľa Kalouska zdraví polovica Česka, sú to maličkosti.
