ako sú Švédsko a Nemecko, ktoré 27. január zaradili do kalendára ako deň spomienky na holokaust.
V Poľsku dnes navštevujú niekdajšie tábory smrti ako Osvienčim alebo bývalé židovské getá davy zahraničných turistov. A hoci v tejto krajine zostalo už len málo židov, vznikol tu celý priemysel, ktorý približuje ich spôsob života. Podľa niektorých kritikov je to v Poľsku, ktoré je stále poznamenané antisemitskými náladami, neprípustné "kupčenie".
Začalo sa to Schindlerovým zoznamom. Pred filmom amerického režiséra Stevena Spielberga bola predvojnová židovská komunita Krakova, teda približne 70.000 ľudí, len jednou z mnohých štatistických položiek genocídy. No sfilmovaný príbeh ľudí zo Schindlerovej továrne a geta, ktoré predstavovalo zásobáreň pracovnej sily, bol pozoruhodnou ukážkou židovského života, ktorý nacisti z východnej Európy vyhladili.
Po uvedení filmu do kín začali Krakov z ničoho nič navštevovať židia z Británie, Ameriky alebo Izraela, ktorí tu hľadali svoju minulosť. A niektorí Poliaci sa im ju rozhodli pripraviť. V Kazimierzi, jednej zo starobylých štvrtí Krakova, môžete z mnohých tzv. židovských reštaurácií začuť tradičnú židovskú hudbu. Na námestí stoja hotely pomenované Ariel a Esther. Vynorili sa tu po Schindlerovom zozname a so židovstvom majú spoločné akurát meno.
Niektorí majitelia hotelov však majú židovský pôvod, napríklad Allen Haberberg, americký žid, tu otvoril Hotel Eden pred siedmimi rokmi, a to i napriek tomu, že jeho poľskí prarodičia zahynuli počas holokaustu. Haberberg sleduje so záujmom ostatných podnikateľov v židovskej štvrti.
"Zaujímavé je napríklad ako aj tí podnikatelia, ktorí nie sú židia, dodržiavajú židovské sviatky, napríklad na Jom Kippur, čo je najsvätejší židovský sviatok, všetci svoje podniky zatvoria a idú do synagógy. Neviem, či je to nejaký kompromis, na ktorý pristúpili, keď tu pred rokmi začali podnikať, alebo či to robia z úprimného pocitu súdržnosti k niečomu, čo existovalo v minulosti."
Pre Allenovho strýka Herberta, ktorý žije v Londýne, je to však až príliš zhovievavé vysvetlenie. Herbert sa pamätá, ako vyzeral Krakov pred vojnou a do tohto mesta sa už vrátiť nechce. V rozhovore pre BBC prezradil, čo si o poľských obchodníkoch z Kazimierza myslí: "Je to akýsi pseudožidovský životný štýl. Nejaký sentiment pre niečo, čo pravdu povediac už neexistuje. Všetko poznamenal holokaust. Obchodníci len ťažia zo spomienky na niečo, čo už nie je."
A čo samotný Steven Spielberg? Oživenie príbehu Oskara Schindlera je bezpochyby majstrovské dielo. Ale v jednom dôležitom bode zostáva len filmovou fantáziou. Židovské geto, ktoré v Krakove zriadili nacisti, a na ktoré sa chodia pozerať tisíce ľudí, v Kazimerzi totiž vôbec nebolo. V skutočnosti sa nachádzalo na druhom brehu rieky - vo štvrti, kam zavíta len pár návštevníkov. Keď však ide o to, ako zarobiť peniaze, ilúzie a realita sú celkom blízkymi priateľmi.
