Agentúrne spravodajstvo sme o 20:50 nahradili autorským článkom denníka SME.
DAMASK, TEL AVIV. V sunnitskej dedine Trímsa neďaleko mesta Hamá malo po ostreľovaní vládnymi silami a provládnymi milíciami zahynúť dvesto ľudí.
Sýrski aktivisti hovoria dokonca o 250 obetiach a podľa ich svedectiev v dedine niet rodiny, ktorá by nemala po masakre aspoň jedného mŕtveho člena.
Ak sa potvrdia čísla uvádzané aktivistami, pôjde o doteraz najhorší masaker povstania proti prezidentovi Bašarovi Asadovi.
Podľa informácií sýrskej opozície mali dedinu obkľúčiť tanky a delostrelectvo. Tých, čo prežili, zabili vraj guľkou do hlavy.
Etnická čistka
Vojna v Sýrii
Obete masakier
3. apríl 2012 : útok na Taftanaz, v masovom hrobe bolo 57 ľudí, 25. máj: v regióne Hula zabili 108 ľudí vrátane žien a detí, 6. jún: v dedine v provincii Hamá zabili 79 ľudí.
Na internete sa už objavil videozáznam masakry, ale jeho pravdivosť sa ťažko overuje.
Sýrsky režim vykázal zahraničné médiá a neozbrojení pozorovatelia OSN sedia na svojej základni, pretože po nich opakovane strieľali.
V Trímse sa však evidentne niečo stalo, lebo aj sýrska štátna televízia, ktorá vysiela skôr idylické spravodajstvo, niekoľkokrát prerušila vysielanie a informovala o vysokom počte obetí.
Televízia však na rozdiel od aktivistov uvádzala 50 obetí, ktoré podľa nej mali na svedomí rebeli.
Vládne jednotky do dediny vraj prišli až po tom, čo ich povolali dedinčania terorizovaní rebelmi.
Sýrske médiá sú v totálnom područí režimu, ktorý opakovane z rozpútania povstania obviňuje zahraničné spravodajské služby a rebelov označuje za teroristov.
Svedectvá z Trímsu sa často zhodujú v tom, že masaker označujú za etnickú čistku.
Analytici varujú, že konflikt v Sýrii má čoraz viac atribútov občianskej vojny a že krajina je hlboko rozdelená v línii náboženskej aj etnickej. Do vidiečanov v Trímse, ktorí utekali pred útokom, z vrtuľníkov a tankov mali údajne strieľať alávitské milície.
Mučenie a bomby
Správy o masakre sú ďalšie zo zoznamu zločinov, ktoré má podľa miestnych aj medzinárodných aktivistov i viacerých vlád na svedomí sýrsky režim.
Len vo štvrtok sa objavili informácie, že armáda používa proti civilistom kazetové bomby, ktoré spôsobujú ťažké zranenia ešte dlho po tom, čo ich zhodili.
Ľudskoprávne organizácie tiež režim vinia z mučenia, nezákonného väznenia a v poslednom čase aj znásilňovania či cielených útokov na ženy.
Informácie o masakre sa objavili len pár hodín pred začiatkom uzavretého stretnutia Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa má pokúsiť sformulovať rezolúciu vyzývajúcu obe strany konfliktu na nastolenie prímeria.
Snahy trestať režim sankciami, ak sa nepodvolí, budú asi márne, pretože Rusko a Čína stále odmietajú svojmu sýrskemu spojencovi ukázať chrbát.
Presúvajú chemické zbrane
Sýria by mala mať zásoby sarínu a kyanidu, ktoré nie sú pod kontrolou.
DAMASK, TEL AVIV. Sýrsky režim údajne presúva chemické zbrane zo skladísk. Napísal to denník Wall Street Journal. Sýria to popiera.
Krajina nie je signatárom konvencie o chemických zbraniach, čiže neexistuje žiadny nezávislý orgán, ktorý by na jej území mohol overiť stav zásob chemických zbraní.
Wall Street Journal píše, že americkí predstavitelia sa rozchádzajú v názore, prečo Sýrčania presúvajú chemické zbrane.
Existujú obavy, že prezident Bašar Asad, ktorý sa neštíti žiadnej formy brutality, by ich mohol nasadiť proti rebelom či odbojným regiónom.
Objavili sa však aj názory, že Asad nechce, aby sa v prípade ústupu k zbraniam dostali rebeli. O vykradnutých vojenských skladoch sa hovorilo už počas revolúcií v Egypte aj Líbyi.
V podobných konfliktoch, aký je v Sýrii, vždy hrozí, že k chemickým zbraniam sa môžu dostať teroristi, ktorí vedia dobre operovať v chaotických podmienkach. Sýria by mala mať zásoby sarínu a kya-nidu.
Americká administratíva k správam vyhlásila, že zodpovednosť za bezpečnosť zásob chemických zbraní má sýrska vláda.
Kam vojaci chemické zbrane presúvajú, zdroje Wall Street Journal nešpecifikovali. Správy však vystrašili celý širší región.
