Na Zürišskej univerzite študoval právo, po promóciách v roku 1951 začal švajčiarsky politik Leon Schlumpf (3. 2. 1925 - 7. 7. 2012) pracovať ako advokát. Neskôr stúpal vo vládnych i parlamentných funkciách.
V decembri 1979 ho zvolili do federálnej vlády a ako minister mal na starosti rezort dopravy a energie. Odstúpil v roku 1987, aby predtým ešte v roku 1984, v rámci švajčiarskeho systému rotácie, vykonával funkciu spolkového prezidenta.
Ako minister si získal veľkú popularitu zdokonaľovaním železničnej i cestnej dopravy, budovaním diaľnic i tunelov. Podporoval výstavbu 19-kilometrového tunela Vereinatunnel. Pre jeho finančnú a technickú náročnosť ho Švajčiari schválili v septembri 1985 až v referende.
Do obdobia ministerského pôsobenia zasiahla aj katastrofa v Černobyle a Schlumpf začal širokú diskusiu o existencii atómových elektrární. V oblasti médií sa zaslúžil o nový zákon, podľa ktorého môžu popri verejnoprávnej SRG pôsobiť aj súkromné rozhlasové a televízne stanice.
Jeho dcéru Eveline Widmerovú-Schlumpfovú ako prvú ženu Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) zvolili do federálnej vlády a v tomto roku sa stala prezidentkou Švajčiarska. Leon Schlumpf hral výborne na klavíri a akordeóne a ľudovky aj sám komponoval. V alpskej krajine bol vzorom rozvážneho politika.
