Bleskovo schválený zákon dovoľuje úradom posúvať ďalej osobné údaje ľudí.
BERLÍN, BRATISLAVA. Vo štvrtkový večer 28. júna bolo v nemeckom Bundestagu prázdno. Zo 620 poslancov sedelo v sále dolnej komory nemeckého parlamentu asi dvadsať.
Nemecko vtedy hralo semifinálový zápas proti Taliansku na futbalových majstrovstvách Európy.
Od výkopu prešlo šesť minút, keď pred hŕstku poslancov predložili zákon o registrácii občanov. Diskusia nebola žiadna, zákon prijali za 57 sekúnd.
Od päť eur
Nemeckí futbalisti sú už dávno doma, majstrovská poznajú víťazov, no zákon, ktorý vtedy bleskovo a potichu prijali poslanci, sa stal hlavnou témou dňa.
Zistilo sa totiž, že dovoľuje miestnym úradom predávať osobné údaje Nemcov marketingovým firmám. A to bez toho, aby na to dali súhlas. Ich cena? Od 5 do 25 eur.
Keď sa Nemci presťahujú, majú povinnosť sa do dvoch týždňov zaregistrovať na miestnom úrade, kde oznámia svoju novú adresu. Ak tak neurobia, hrozí im pokuta.
Nový zákon prijali v rámci federálnej reformy z roku 2006, v ktorej mnohé právomoci z jednotlivých štátov prechádzajú na federálnu úroveň.
Vláda kancelárky Angely Merkelovej navrhla do zákona aj možnosť, aby osobné údaje, ktoré poskytnú Nem-ci, mohli miestne úrady ďalej predávať. Malo im to pomôcť prilepšiť si do rozpočtu.
Dar pre reklamky
Podľa pôvodného návrhu sa tak malo diať iba s písomným súhlasom občanov. Táto podmienka však v parlamentnom výbore zo zákona vypadla.
Pokiaľ občan nenapíše žiadosť, že s predajom nesúhlasí, môže ho úrad predať. A za istých podmienok sa predaj nedá zastaviť vôbec.
Keď sa po týždňoch zistilo, čo vlastne poslanci cez prvý polčas semifinále schválili, začali sa protesty. Aktivisti, verejnosť, opozícia a tento týždeň už aj vláda hovoria, že takto prijatý zákon je zlý.
„Je to dar pre marketingový priemysel,“ povedal pre Deutschlandfunk Peter Schaar, federálny komisár na ochranu dát. Podľa Johannesa Caspara, ktorý má na starosti ochranu dát v Hamburgu, je zákon protiústavný.
„Človek sa pýta, či sa zákon nedostal pod tlak istých spoločností – napríklad reklamného priemyslu. Inak sa nedá vysvetliť, prečo z návrhu vypadla formulka, ktorá vyžadovala súhlas občanov,“ povedal pre Deutsche Welle.
Kritika zaznela aj zo zahraničia. „Ako potom chce štát od firiem ako Facebook a Google, aby lepšie chránili osobné údaje?“ pýtala sa eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.
Zastaví ho Bundesrat?
Našťastie pre občanov, zákon ešte musí na jeseň schvaľovať Bundesrat – horná komora parlamentu. Po tom, čo od neho cúvla aj vláda, sa nepredpokladá, že by v takejto podobe prešiel.
Pre Nemcov sa tak „orezanie občianskych práv v turbo tempe“, ako to nazval Der Spiegel, môže skončiť len ponaučením. Zakázať vstup do parlamentu cez futbalové zápasy.
