MOSKVA, PRAHA. Obyvatelia zatopeného juhoruského mesta Krymsk už neveria úradom ani slovo.
V meste v pondelok pred večerom vznikla panika po tom, čo sa rozšírila správa o hroziacej druhej vlne.
Prvá zmietla stovky domov 50-tisícového mesta v noci na sobotu a zabila vyše 170 ľudí. Rusko v pondelok vyhlásilo štátny smútok a pochovalo prvé obete.
Panika v meste
Fakty
Záplavy
Veľká voda v Krasnodarskom kraji zabila 171 ľudí.
Podľa ruskej polície pri zápavách prišlo o domovy takmer 13-tisíc ľudí.
Najviac obetí bolo v meste Krymsk. Voda ho zasiahla v sobotu o 2. hodine ráno, keď väčšina ľudí spala.
„Ľudia utekajú, kto má auto, snaží sa dostať z mesta, ostatní bežia na nejaké vyvýšené miesta. Vládne tu hystéria, nikto už ničomu neverí. Vraj sa pretrhla hrádza...“
Túto informáciu poskytol rozhlasovej stanici Echo Moskva obyvateľ Krymska, ktorý síce ako jeden z mála neuveril fámam o valiacej sa vode z pretrhnutej hrádze, ale i on sa pre istotu uchýlil do tretieho poschodia jednej z budov.
Tisícky ľudí uviazli v autách na výjazdoch z mesta. Tí, ktorí o autá prišli, alebo ich nemajú, sa snažili dostať do vyššie položených častí Krymska.
Po víkendovej tragédii boli ľudia vo veľmi zlom psychickom stave. Väčšina z nich obvinila z nešťastia úrady a zaznela dokonca i kritika prezidenta Ruska Vladimira Putina.
Odvolal úradníkov
Gubernátor Krasnodarského kraja Alexander Tkačov asi na pokyn Kremľa odvolal z funkcií niekoľko miestnych úradníkov vrátane starostu Krymska.
Na prvý pohľad sa zdá, že vinu nesú predovšetkým administratívy troch miest – Krymska, Novosibírska a kúpeľného centra Gelendžik.
Neupozornili totiž včas občanov na blížiace sa nebezpečenstvo, hoci o ňom vedeli tri hodiny dopredu.
A to napriek tomu, že od piatkového popoludnia, keď zrejme už málokto zo zodpovedných osôb pracoval, meteorológovia varovali pred možnou katastrofou.
Ani sirény, ani megafóny
„To som mal chodiť od domu k domu?“ odrážal gubernátor Tkačov útoky občanov na verejnom zhromaždení v Krymsku.
„V 21. storočí máme i iné spôsoby, pán gubernátor, než obchádzať domy,“ odpovedali mu cez médiá novinári, ktorí zistili, že neboli využité ani sirény, ani policajné megafóny, i keď tragédiu bolo možné už stopercentne predpovedať. Občania gubernátora vypískali.
Nielen, že sa informácia nedostala k spiacim obyvateľom miest, ale ani k pracovníkom Neberdžajevskej priehrady nad mestom.
Navyše sa ukázalo, že celá stavba dávno potrebuje opravu. Bola naplánovaná na tento rok, ale pre administratívne predlžovania sa dosiaľ nezačala.
Ako uviedol portál Lifenews, od roku 1959, keď bolo dielo uvedené do činnosti, ho nikto ani raz neopravoval.
Denis zachránil dvojčatá
Ruský mladík s kamarátom zachránil ženu a tri deti.
MOSKVA, PRAHA. Denis Ignatenko z Krymska je vo vrcholnej fáze puberty. Tak mu to aspoň s úsmevom často hovorí mama. V osudný deň bol na oslave s priateľmi.
Keď bola párty v najlepšom, zazvonil Denisovi vo vrecku mobil. „Náš dom je pod vodou. Rieka sa rozvodnila,“ kričala matka.
Denis a jeho dvaja kamaráti utiekli z nezatopenej časti mesta okamžite do temných ulíc. Čoskoro mali vody po pás. Pridržiavali sa vytŕčajúcich plotov, aby sa nestratili. Zrazu počuli z jedného domu krik a plač.
Všetci sa vrhli k zatopenej stavbe. Dvere už sa im otvoriť nepodarilo. Vyrazili okno. V miestnosti bolo 1,5 metra vody a deti už hltali vodu.
Jeden z mladíkov vplával dovnútra a podal dvojročné dvojčatá i šesťročné dievčatko von kamarátom. Potom pomohol ich mame.
„Čo teraz s nimi, napadlo nám,“ hovorí Denis. V tej chvíli už museli niesť pre stúpajúcu vodu deti nad hlavou. Spolu prišli na neďalekú vyvýšeninu a tam mamu i s dievčatkami nechali v loveckej chatke.
Vyrazili hľadať Denisovu rodinu, čo sa im podarilo. Podľa záchranárov trom deťom a ich matke zachránili život.
Denis a jeho rodina patrí medzi tie, čo prežili. Deväťdesiat percent obetí zo zatopeného juhoruského mesta Krymsk boli starí ľudia.
Pred vlnou, ktorá v noci nečakane zaplavila stovky domov v Krasnodarskom kraji, už utiecť nevládali.
Petra Procházková