MANAGUA, BRATISLAVA. Päť percent súčasného obchodu prechádza cez Panamský kanál, spojnicu Atlantického a Tichého oceánu.
Nechýbalo veľa a obrovské nákladné lode mohli kontinent križovať cez územie Nikaraguy.
Začiatkom 20. storočia k tomu bolo veľmi blízko. O projekte rozhodovali americkí zákonodarcovia, už vtedy vo Washingtone pracovali aj lobisti.
Tí propanamskí si zaplatili v novinách New York Sun vymyslený článok o erupcii nikaragujskej sopky Momotombo. Kongresmani sa zľakli a vybrali si Panamu.
Kanál cez jazero
- Nikaragujský prieplav by mal merať 200 kilometrov, Panamský má len 80.
- Využívať by mal aj rieku a jazero. Hotový vraj bude o desať rokov. Výstavba bude stáť asi 24 miliárd eur.
Možno aj pre túto nevyužitú šancu sa z Nikaraguy stala druhá najchudobnejšia krajina v Latinskej Amerike, kde polovica obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Horšie je na tom už len Haiti.
Na čelo krajiny sa v roku 2007 dostal bývalý vodca ľavicových povstalcov Daniel Ortega, ktorý podporil zatiaľ nejasné úvahy o tom, že plán spred sto rokov by sa predsa len mohol zrealizovať.
Počas jeho vlády sa začalo intenzívne pracovať na pláne nového prieplavu, ten už prešiel aj v parlamente a prezident ho v sobotu podpísal.
„Je to iba prvý krok vo veľmi dlhom procese,“ povedal Ortegov zástupca Jaime Morales.
Len štúdia o výhodnosti celého projektu, čo zhodnotí aj šesť trás, ktorými by kanál mohol viesť, bude stáť asi 285 miliónov eur.
Výstavba kanála by potom mala stáť 24 miliárd. Kanál by mal merať zhruba dvesto kilometrov, z Atlantiku by mal ísť cez rieku San Juan do jazera Nicaragua a odtiaľ umelým kanálom do Tichého oceánu.
Nikaragua chce polovicu prostriedkov získať zo zahraničia, najčastejšie sa spomína Rusko a Čína, no chce si ponechať kontrolu nad kanálom.
Dúfa, že na ňom bude profitovať podobne ako Panama, ktorá na tom svojom v minulom roku zarobila miliardu dolárov.
Už o desať rokov
Ekonómovia však krajine toľko nádeje nedávajú. Svetový obchod totiž v posledných rokoch pre krízu veľmi nerastie a návratnosť investície je veľmi otázna.
„Predstava, že megalomanský projekt ako tento vytrhne krajinu z chudoby, je ilúziou,“ cituje agentúra AFP analytika Carlosa Tuenneranna.
Nikaragujskú vládu to neodrádza. Zdôrazňuje, že nový kanál bude väčší ako panamský a prejdú ním aj väčšie lode.
A hovorí, že prvé plavidlá by nikaragujským prieplavom mohli prejsť už o desať rokov.
