Demonštranti v sobotu požadovali, aby tí, ktorí neslúžia v armáde, mali povinnú civilnú službu.
JERUZALEM.
Šéf vlády tak zmenil svoj postoj v tejto otázke po tom, ako 20-tisíc Izraelčanov v sobotu v Tel Avive demonštrovalo za zmenu.
Debata o vojenskej službe je horúcou témou v Izraeli a vyvolala dokonca rozkol v koaličnej vláde národnej jednoty, ktorá vznikla pred dvoma mesiacmi.
Desiatky tisíc ultraortodoxných židov sú od povinnej vojenskej služby oslobodení. Izraelský najvyšší súd vo februári rozhodol, že súčasný systém výnimiek je nezákonný a vláda musí prísť do 31. júla s alternatívou.
"Sme občanmi jedného štátu a musíme všetci niesť bremeno služby pre štát. Poskytneme pozitívne podnety tým, ktorí sú v službe a negatívne podnety tým, ktorí sa jej vyhýbajú," uviedol premiér na stretnutí s poslancami svojej pravicovej strany Likud. Informovala o tom agentúra Reuters.
Na jeho popud poslanci Likudu schválili odporúčania vládou určeného výboru o novom zákone o brannej povinnosti, ktorý zruší výnimky pre väčšinu študentov židovských náboženských škôl.
Sekulárna väčšina krajiny považuje masové výnimky za nespravodlivé, zatiaľ čo ultraortodoxní židia tvrdia, že pomáhajú štátu službou Bohu. Povinná vojenská služba sa vzťahuje na všetkých Izraelčanov, mužov i ženy, od 18 rokov veku s výnimkou ultraortodoxných židov a izraelských Arabov.
Demonštranti v sobotu požadovali, aby tí, ktorí neslúžia v armáde, mali povinnú civilnú službu.
Keď prvý premiér Izraela, David Ben-Gurion súhlasil s udelením výnimky z vojenskej služby pre ultraortodoxných židov, aby sa mohli namiesto vojny venovať štúdiu židovského práva, vzťahovala sa na 400 mužov. V roku 2010 už ich bolo 62.500.
