TRIPOLIS, TEL AVIV. Líbya je ďalšou krajinou arabskej jari, ktorá v sobotu dostane šancu ukázať, že to so zmenami myslí vážne.
Po päťdesiatich rokoch budú Líbyjčania prvýkrát voliť dvesto členov Národného zhromaždenia. Voľby sú pre mnohých obyvateľov krajiny úplnou novinkou.
Na rozdiel od Egypta či Tuniska, kde za vlády diktátorov aspoň formálne existovali politické strany, bývalý líbyjský vodca Muammar Kaddáfí ich zakázal už v roku 1969 a vytvoril si vlastný systém moci.
Odložené voľby
Voľby už raz odložili pre chaos a nepokoje. Líbya je rozdelená po klanovej línii a takmer v každom meste majú vlastné predstavy o usporiadaní krajiny.
Na rozdiel od Tuniska a Egypta, kde sa očakávali dobré výsledky islamistov a kde napokon islamisti aj obstáli, je predpovedať výsledky volieb v Líbyii takmer nemožné, hoci islam a jeho vplyv na chod spoločnosti sú veľkou volebnou témou.
Líbya bola už za Kaddáfího pomerne konzervatívnou krajinou a teraz sa ozývajú hlasy, aby sa nová ústava odvíjala od islamského práva šaríja.
Agentúry píšu, že šance uspieť majú tri politické zoskupenia. Líbyjské Moslimské bratstvo sa cíti posilnené po úspechoch egyptskej organizácie s rovnakým menom a podobným programom v parlamentných aj prezidentských voľbách.
Väzby na al-Káidu
Čoraz výraznejšie je aj hnutie Domovina, ktoré vedie bývalý militant Abdul Hakím Belhadž. Belhadž bol jedným z lídrov islamistického odboja proti Kaddáfímu.
Priznáva, že má väzby na al-Káidu. Jeho ľudia v niektorých mestách ničili plagáty konkurencie, vyhlasovali, že demokracia je nezlučiteľná s islamom a napadli niekoľko západných diplomatických konvojov.
Liberálnejších Líbyjčanov zo strednej triedy by mohla osloviť Aliancia národných síl, ktorú vedie Mahmúd Džibríl. Bol premiérom dočasnej vlády a opatrne naštartoval prvé ekonomické reformy.
Keďže Líbyjčania nemajú skúsenosti s voľbami, dôležité pri ich rozhodovaní bude, či kandidáta osobne poznajú.
Toto nahráva Moslimskému bratstvu, ktoré najrýchlejšie rozvinulo sieť svojich aktivistov.
