Bol presvedčený, že kompromisy s arabskými susedmi sú nemožné.
Siedmeho izraelského premiéra Jicchaka Šamira (22. 10. 1915 - 30. 6. 2012) si obyvatelia centra Tel Avivu pamätajú ako muža, ktorý sa nikdy nezastavil.
Takmer denne ho stretávali, ako sa s ochrankou prechádza po uliciach starého mesta alebo po pláži. Bol malý, mal len niečo vyše metra a pol, ale podľa pamätníkov išla z neho sila, energia a odhodlanie.
Jicchak Šamir bol presvedčený, že Arabom netreba veriť, a to v zásade ovplyvnilo jeho politickú kariéru aj rozhodovanie vo funkcii premiéra.
Hoci ho považovali za zástancu tvrdej línie, bol to vraj prijemný človek. Neveril však, že si môže dovoliť slabosť.
Odbojár, agent, politik
Šamir bol prototypom prvej generácie izraelských politikov. Sionista, ktorý pôsobil v podzemnom odboji proti Britom, po vzniku Izraela naháňal vojnových zločincov a sledoval, čo sa deje v arabských krajinách a potom sa dal zverbovať do politickej strany.
Narodil sa v dnešnom Poľsku ako Jicchak Jezernicki. Keď mal dvadsať rokov, emigroval do vtedajšej Palestíny. Príbuzných, ktorí zostali v Poľsku, zavraždili počas holokaustu.
Takmer okamžite po príchode do Palestíny sa zapojil do odboja proti Britom. Židovský odboj bol vtedy podľa miery radikalizmu rozdelený do asi troch hlavných organizácií. Šamir sa pridal k najradikálnejšej skupine.
V 40. rokoch minulého storočia sa prepracoval na listinu Britmi najhľadanejších mužov a najmenej dvakrát utiekol z väzenia. Britov považoval za okupantov a nevedel im zabudnúť obštrukcie pri povoľovaní židovskej imigrácie do Palestíny.
Keď ako minister rečnil pred Valným zhromaždením OSN, sála sa vyľudnila. FOTO - SITA/AP
Neváhal dávať príkazy na vraždy britských dôstojníkov, lebo to považoval za oprávnené. Roky v odboji neskôr označil za najšťastnejšie vo svojom živote. Tam sa zoznámil aj s manželkou Šulamit. Traduje sa, že sa často vydával za ortodoxného rabína, aby unikol pozornosti Britov.
Uznávaný znalec dejín Izraela Martin Gilbert tvrdí, že to bol Šamir, kto v roku 1948 dal príkaz zavraždiť švédskeho diplomata grófa Bernadottea. Gróf bol špeciálnym sprostredkovateľom OSN a navrhoval arabskú správu Jeruzalema.
Po vzniku Izraela sa na rozdiel od svojich mnohých spolubojovníkov nedal na politiku. Chvíľu mal vlastný biznis, ale potom ho zlákala tajná služba Mosad. Šamir nebol brilantným špiónom a neskôr nebol brilantným politikom, ale mal dar vyčkať, až kým veci budú tak, ako si predstavoval. Bol tiež tvrdohlavý, cynický a lakonický.
Do politiky vstúpil v 70. rokoch minulého storočia. Tiahlo ho to k pravici, lebo neveril v kompromisy s Arabmi. V roku 1983 sa neočakávane stal premiérom po tom, čo Menachem Begin náhle odstúpil. Do roku 1988 sa vo funkcii premiéra striedal so Šimonom Peresom. Od roku 1988 až do roku 1992 bol premiérom sám.
Počas jeho vlády sa začala intifáda aj mierové vyjednávania, ktoré však nikam neviedli, aj pre americké tvrdenia, že so Šamirom sa nedá.
Jicchaka Šamira nemali v láske ani Američania. FOTO - SITA/AP
Žiadne kompromisy
„Arabi budú vždy snívať o tom, ako nás zničiť,“ tvrdieval. Šamir neveril premise, že Palestínčania prestanú s útokmi na Izrael, ak príde k územným kompromisom.
Aj preto podporoval výstavbu židovských osád na západnom brehu, aj preto urobil všetko, aby do Izraela prišlo čo najviac Židov z bývalého Sovietskeho zväzu a neskôr aj z Etiópie. Osvojil si myšlienku, že konflikt na Blízkom východe je aj o demografii a chcel, aby Židov v Izraeli pribúdalo.
Hoci mal s Američanmi viac ako komplikovaný vzťah, dodržal slovo a počas prvej vojny v Perzskom zálive, keď Sadám Husajn ostreľoval Tel Aviv, sa Izrael držal v úzadí.
V roku 1992 ho vo voľbách porazil Jicchak Rabin, ktorý hlásal pravý opak ako on. Neskôr sa však ukázalo, že tak ako sa Šamir mýlil svojou totálnou nekompromisnosťou, tak sa Rabin spálil na prílišnej ochote ku kompromisom. Šamir zostal v politike až do veku 81 rokov, politiku však komentoval, kým mu slúžila pamäť.
