Argentínska junta zabíjala oponentov, ich deti dala svojim verným. Zodpovedných za to vo štvrtok potrestali.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BUENOS AIRES, BRATISLAVA. Argentínčanka Victoria Montenegrová žila 25 rokov pod menom Maria Sol Tetzlaffová. Až v dospelosti sa dozvedela, že ľudia, ktorí ju vychovali, nie sú jej biologickými rodičmi.
Tými boli ľavicoví disidenti, ktorí zomreli počas vládnutia junty.
Zlodeji identity
Pravdu jej prezradil jej adoptívny otec. Priznal aj to, že sám zatýkal jej biologického otca. „Rozumiem, musel si to urobiť,“ odpovedala mu.
Svojich adoptívnych rodičov, ktorí ju vychovali, neodvrhla, prihovorila sa za nich, aj keď ich súdili za jej únos. Zomreli pred niekoľkými rokmi ešte pred vynesením verdiktu.
„Hoci ich mám stále rada, ukradli mi niečo základné – identitu, ktorú mi dali skutoční rodičia,“ povedala pre BBC.
Uvedomuje si, že skutoční vinníci sú generáli, ktorí v tom čase krajinu ovládali.
Armáda vládla od roku 1976 do roku 1983, na jej čele boli Jorge Videla a Reynaldo Bignone. Tých vo štrtok odsúdili za údajne až štyristo krádeží detí, ktoré mali potom podobný osud ako Montenegrová.
Ľavicovým disidentom ich zobrali, keď boli ešte veľmi malé, a dali ich na „prevýchovu“ najmä k rodičom napojeným na režim.
Oslobodzujúci verdikt
Za tieto krádeže vo štvrtok odsúdili spolu jedenásť ľudí. Najtvrdší trest 50 rokov väzenia dostal Videla, jeho nástupca Bignone pätnásť.
Veľa sa pre nich nemení, keďže si už odpykávajú doživotie za mučenie a vraždy politických odporcov. Aj preto nimi v súdnej miestnosti vynesenie verdiktu nepohlo.
Pre ukradnuté deti a ich rodičov to však znamená veľa. „Tento verdikt je pre nás oslobodzujúci. Konečne môžeme naprávať rany, ktoré nám spôsobila naša história, aj keď to stále veľmi bolí,“ uviedla Montenegrová.
