Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Rumunské médiá to nazvali „blitzkriegom proti demokracii“. Opozícia hovorí o puči.
A zahraniční diplomati a politici sú znepokojení útokmi na nezávislosť demokratických inštitúcií v krajine.
Také boli reakcie na sériu krokov, ktorými sa tento týždeň rumunská ľavicová vláda snažila obmedziť vplyv opozície aj ústavného súdu. Vyvrcholiť majú v piatok.
V parlamente, kde má vláda väčšinu, chcú pozastaviť výkon funkcie pravicového prezidenta Traiana Basesca.
Útoky na ústavný súd
Vláda, ktorá je pri moci len od mája do jesene, keď budú voľby, bojuje proti prezidentovi Basescovi od začiatku.
Dlhoročná hlava štátu, ktorá má len ceremoniálnu funkciu, si za roky v úrade vybudovala taký silný vplyv v štáte, že krajinu fakticky vedie. No útoky premiéra Victora Pontu podľa analytikov ohrozujú vládu zákona.
Jeho kabinet v snahe odvolať prezidenta v stredu prijal výnimočný dekrét, ktorý zakazuje ústavnému súdu rozhodovať o ústavnosti zákonov.
„Výnimočný dekrét je v demokratickej krajine neprijateľný,“ povedal nemenovaný právnik pre portál BalkanInsight.
V utorok odvolali šéfov oboch komôr parlamentu blízkych prezidentovi. Takisto vymenili ombudsmana, ktorý môže podávať sťažnosti na vládu na ústavný súd.
Na tieto kroky zareagovalo aj zahraničie. Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová napísala, že je „vážne znepokojená“ útokmi na ústavný súd.
Gunther Kirchbaum, predseda európskeho výboru v nemeckom parlamente, pre Deutsche Welle, povedal, že to, čo sa deje v Rumunsku, je ešte horšie ako v Maďarsku.
Európskej komisii napísali niektoré rumunské mimovládky už tretí varovný list za dva mesiace.
Rozhodne referendum
Ak v piatok pozastavia výkon prezidenta, do 30 dní sa má konať referendum, ktoré rozhodne o jeho budúcnosti. Podobné odvolávanie v roku 2007 Basescu prežil.
Tentoraz si to vláda poistila a prijala nový zákon. Kým doteraz musela byť za odvolanie väčšina všetkých oprávnených voličov, teraz stačí väčšina tých, čo prídu k urnám.
Navyše, popularita prezidenta po zavedení úsporných opatrení klesla, takže je možné, že vláda sa nakoniec svojho najväčšieho nepriateľa zbaví.
Európu straší ďalší Viktor
Rumunského premiéra Victora Pontu štýlom vládnutia začínajú prirovnávať k jeho menovcom Orbánovi a Janukovyčovi.
BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Pri moci je len necelé dva mesiace, no premiéra Victora Pontu (39) už spoznali aj za hranicami Rumunska.
Najskôr zaujal plagiátorským škandálom, keď sa zistilo, že veľkú časť svojej doktorandskej práce odkopíroval.
Potvrdila to akademická komisia, ktorá mala posúdiť, či si môže ponechať diplom. Namiesto sľubovanej rezignácie však premiér zrušil právomoci komisie a jej zistenia ignoroval.
Už v máji Ponta, bývalý prokurátor a dlhoročný politik socialistov, presadil zmenu zmiešaného volebného systému na väčšinový, čo by vyhovovalo jeho strane v novembrových voľbách. Túto zmenu zastavil ústavný súd.
Jeho rozhodnutia však premiér nemá problém ignorovať. Keď súd povedal, že na summit Európskej únie má ísť prezident, a nie on, do Bruselu letel aj tak. Doma nakoniec zostal Basescu.
Ponta ústavný súd obviňuje, že ho riadia prezidentovi sudcovia. Tento týždeň hrozil, že ich protiústavne vymení. „Všetky posledné útoky sa rovnajú demontáži súdu,“ reagoval súd.
Benátska komisia Rady Európy tiež kritizovala útoky vlády. Aj preto po Janukovyčovi na Ukrajine a Orbánovi v Maďarsku začína mať Európa obavy z Victora v Rumunsku.
Tomáš Vasilko
Rada Európy Rumunsko kritizuje
ŠTRASBURG. Rada Európy prostredníctvom svojho stredajšieho vyhlásenia tvrdo skritizovala Rumunsko.
Podľa združenia 47 krajín súčasná vláda východoeurópskej krajiny podkopáva nezávislosť ústavného súdu.
Podľa Benátskej komisie, ktorá má v rámci RE na starosti ústavné záležitosti, musí Bukurešť rešpektovať svoju ústavu a medzinárodné štandardy v záujme "nezávislosti súdnictva a vlády zákona".
Ústavný súd je "garantom poriadku a dodržiavania základných práv", píše RE a pripojila sa k USA a Únii, ktoré sú rovnako znepokojené aktuálnym vývojom v Rumunsku.
Rozruch na rumunskej politickej scéne v utorok spôsobilo zverejnenie vládnej kritiky ústavného súdu, ktorého sudcovia sa obrátili so žiadosťou o pomoc na Radu Európy.
Dôvodom sú obavy zo zásahov vlády do fungovania orgánu, údajne lojálnemu prezidentovi.
Tamojší parlament navyše v stredu schválil nariadenie, podľa ktorého nesmie súd rozhodovať o normách schválených zákonodarným zborom.
