Dôvodom je skutočnosť, že hašteriaci sa politickí činitelia krajiny sa odmietli stretnúť.
Koštunica zvolal na pondelok večer schôdzku najvyšších predstaviteľov krajiny, aby prediskutovali ústavné zmeny vyplývajúce z takzvanej Belehradskej dohody. Touto dohodou sa ruší existujúci juhoslovanský zväz a nahradí ho transformovaný voľnejší zväzok Srbska a Čiernej Hory.
Srbský premiér Zoran Djindjič, čiernohorský prezident Milo Djukanovič a ďalší kľúčoví predstavitelia sa však odmietli na schôdzke zúčastniť. "Sme naspäť tam, kde sme boli pred mesiacmi," reagoval na situáciu Koštunica.
Parlamentnej komisii zloženej z poslancov a expertov z oboch republík sa nepodarilo vypracovať návrh ústavy, ktorý by definoval, aký úzky má nový zväzok oboch štátov byť. Túto prácu za komisiu prevzala srbská a čiernohorská vláda, ktoré v pondelok oznámili, že sa im podarilo dosiahnuť dohodu o návrhu ústavy nového štátu.
Djindjič označil Koštunicom zvolanú schôdzku za "zbytočnú a nezmyselnú", keďže sa nakoniec podarilo prekonať prekážky a dospieť k dohode o návrhu ústavy. Ak by Koštunicov tábor odmietol dohodu, podľa Djindjiča by to znamenalo definitívny koniec akýchkoľvek plánov vytvoriť spoločný štát.
Koštunica však trvá na tom, že tieto rozhodnutia sú neplatné, pretože on a jeho spojenci neboli vo veci konzultovaní.
"Kvôli snahám dospieť k dohode v kruhu užšom než predpisuje Belehradská dohoda, sme v prípade návrhu ústavy späť tam, kde sme boli," vyhlásil prezident. Neuviedol však, ako má v úmysle krízu vyriešiť.
Belehradskú dohodu podpísali obe strany v marci tohto roku za sprostredkovateľskej pomoci Európskej únie. Na základe dohody zaniká Juhoslávia v jej súčasnej podobe a nahradí ju voľný zväzok dvoch takmer nezávislých štátov pod názvom Srbsko a Čierna Hora.
Spoločný štát by mal mať podľa v pondelok ohlásenej dohody spoločnú vlajku, hymnu, erb a parlament. Administratívnym centrom bude Belehrad a sídlo súdneho dvora v Podgorici.
V politickej oblasti bude mať nový štát spoločnú obrannú a zahraničnú politiku a časť spoločnej centrálnej administratívy. Obe členské krajiny si však ponechajú samostatnú ekonomiku, menu a colné záležitosti. Po troch rokoch existencie sa každá z nich môže slobodne rozhodnúť, či v spoločnom zväzku zotrvá alebo z neho vystúpi.
