NIKÓZIA. Cyprus bude predsedať EÚ v čase veľkých ekonomických problémov medzinárodne uznávanej gréckej časti ostrova, ktorého severnú časť okupujú etnickí Turci.
Práve vláda v Ankare dlhodobo hrozí zmrazením všetkých vzťahov s Bruselom, čo už podrobili kritike cyperský prezident Dimítris Christófias aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Turci, ktorí sa snažia o vstup do EÚ už sedem rokov, však budú udržiavať vzťahy s Európskou komisiou a stálym predsedom Európskej rady Hermanom Von Rompuyom.
Nikózia čakala na svoje prvé predsedníctvo dlhých osem rokov, podľa bruselských analytikov ale prichádza v tom najnevhodnejšom čase. Cyperskí politici dúfali, že polročné obdobie využijú na pozitívne zviditeľnenie svojej malej krajiny, namiesto toho sa teraz hovorí najmä o spôsoboch, ako zachraňovať ich ekonomiku.
Ďalším sporným momentom v súvislosti s Cyprom môže byť fakt, že vláda v Nikózii okrem EÚ a MMF hľadá pomoc aj v Číne a Rusku, kde Christófias študoval. Na otázku, či považuje za vhodné, aby člen únie žiadal o záchrannú pôžičku aj ďalšie štáty, ešte vo štvrtok odpovedal, že to "nie je žiadny hriech".
Národnostne zmiešaný Cyprus vstúpil v roku 2004 do EÚ ako celok, hoci v skutočnosti je už desiatky rokov rozdelený na dve časti. Severocyperská turecká republika, ktorú uznáva iba Turecko, vznikla v reakcii na puč s cieľom pripojiť ostrov ku Grécku.
Väčšina medzinárodného spoločenstva naopak uznáva výhradne legitimitu gréckocyperskej vlády kontrolujúcej južnú časť ostrova. Dlhoročné vyjednávanie o urovnaní sporu pod záštitou OSN doteraz neprinieslo žiadne výsledky a referendum z roku 2004 sa skončilo fiaskom.
Cyprus spod kontroly Peržanov získal Alexander Veľký, v 16. storočí sa ho na 300 rokoch zmocnila Osmanská ríša. V druhej polovici 19. storočia pripadol Britom, ktorí mu v roku 1960 udelili nezávislosť. V roku 1974 obsadila Cyprus grécka vojenská junta a vyprovokovala tak tureckú inváziu na sever ostrova.
