"Možno vládnuť eurozóne s 330 miliónmi obyvateľov v jazyku, ktorým hovorí len 5 miliónov Írov?" Takto sa nedávno rozčúlil spravodajca francúzskeho denníka Liberation v Bruseli Jean Quatremer.
Dôvodom bolo, že eurokomisia vychrlila masu dokumentov s ekonomickými odporúčaniami pre členské štáty prioritne v angličtine.
Multijazyčnosť
Keďže sa Francúzi s angličtinou veľmi nekamarátia, zaslal Quatremer sťažnosť na toto „porušenie úniového práva “ jednému z hovorcov eurokomisie: „Je mi úplne fuk, či väčšina členov komisie hovorí a pracuje v angličtine alebo srbochorvátčine, to je váš problém,“ napísal rozčertený novinár.
Jazykové pomery v komisii sa následne stali predmetom niekoľkých kritických článkov vo francúzskych médiách. A rezort diplomacie v Paríži dokonca potvrdil, že aktívne dozerá na dodržiavanie multijazyčnosti v únii.
Britskí novinári túto historku okomentovali slovami: „Pre Francúzov nie je urážkou, že im komisia káže robiť reformy, ale že ich žiada v angličtine!“
Lepší ako Jahnátek
A podobne je to aj v prípade francúzskych politikov. Takého Nicolasa Sarkozyho by v angličtine hravo tromfol aj náš minister Jahnátek.
Známa je jeho snaha nalákať investorov na vetu v znení: „Oui ouill bi epy to elp ju tu mék sam mané in Frence end to mék sam mané wis ju for as.“ Čo by sa dalo s dávkou zlomyseľnosti preložiť aj ako: „Chceli by sme na vás zarobiť nejaké prachy.“
Akú úspešnosť mala táto pozvánka, štatistiky, bohužiaľ, neuvádzajú.
Autor: Soňa Miháliková
