SME

Rumuni rozpustili komisiu, ktorá skúmala plagiátorstvo premiéra

Komisia rumunských akademikov, ktorá mala preskúmať dizertačnú prácu premiéra Victora Pontu, potvrdila podozrenie, že sa pri jej písaní dopustil plagiátorstva.

Premiér Victor Ponta.Premiér Victor Ponta. (Zdroj: SITA)

Premiér Victor Ponta je pripravený odstúpiť v prípade, ak sa potvrdia obvinenia, že veľkú časť svojej dizertačnej práce odpísal.

BUKUREŠŤ. Komisia rumunských akademikov, ktorá mala preskúmať dizertačnú prácu premiéra Victora Pontu, v piatok potvrdila podozrenie, že sa pri jej písaní dopustil plagiátorstva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Členovia podľa vlastných slov zistili, že až 85 z vyše 400 strán Pontovej práce je "od slova do slova" odpísaných, a odporúčajú preto, aby bol zbavený doktorandského titulu.

Svoje závery však zverejnili niekoľko hodín po tom, ako zastupujúci minister školstva Liviu Pop oznámil rozhodnutie komisiu rozpustiť, keďže podľa neho nesplnila svoj účel. Po oznámení verdiktu Pop vyhlásil, že ho považuje za neplatný, a spochybnil právomoc komisie posudzovať Pontovu bezúhonnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Rumunskí akademici sa začali o premiéra zaujímať na základe článku v jednom z júnových vydaní britského týždenníka Nature.

Ten údajne získal od nemenovanej osoby dokumenty, podľa ktorých viac ako polovica Pontovej dizertácie "pozostáva z duplikovaného textu" bez riadneho odvolania sa na zdroj. Prácu na tému Medzinárodný trestný súd terajší premiér odovzdal v roku 2003. V rozhovore pre štvrtkové vydanie španielskeho denníka El País sa Ponta vyjadril, že v prípade usvedčenia z plagiátorstva je pripravený odstúpiť.

Obvinenie však odmieta s odôvodnením, že podľa vtedajších pravidiel nebol povinný používať úvodzovky pri citovaní iných diel, ak boli uvedené v bibliografii. Zo šírenia informácie o údajnom plagiátorstve obvinil svojho politického súpera, prezidenta Traiana Basesca.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 575
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 221
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 442
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 608
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 596
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 274
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu