BRUSEL, BRATISLAVA. Európski lídri sa po zložitých rokovaniach v noci na piatok dohodli na vytvorení jednotného dohľadu nad bankami eurozóny.
Dohodlo sa aj to, za akých podmienok by sa európske banky mohli priamo rekapitalizovať z Európskeho fondu stability (ESM) bez medzičlánku, ktorým musia byť v súčasnosti krajiny, kde banky sídlia..
Podľa vyhlásenia Európskej komisie eurozóna v blízkej dobe predstaví to, ako by mal vyzerať nový spoločný dohľad nad bankovým sektorom.
Pravidlá pre kontrolu fungovania bánk má už únia v mnohom spoločné teraz, no vykonávajú ich predovšetkým centrálne banky.
V texte lídri únie vyzvali, aby sa členské krajiny týmito návrhmi zaoberali do konca roka. Keď bude takýto mechanizmus existovať, a to vrátane zapojenia Európskej centrálnej banky, potom bude možná priama rekapitalizácia bánk.
Predstavitelia členských krajín EÚ sa na summite tiež dohodli, že krajiny, ktoré by si v budúcnosti chceli požičať zo záchranných mechanizmov a priebežne už pracujú na potrebných rozpočtových a ekonomických reformách, nebudú podliehať takému prísnemu dohľadu a podmienenosti pomoci ako doteraz.
Tento výsledok presadzoval najmä taliansky premiér Mario Monti, ktorý však zdôraznil, že jeho krajina v súčasnosti neuvažuje požiadať o pomoc.
V praxi by to malo znamenať, že krajina, ktorá reformuje svoje verejné financie a ekonomiku a má problémy s úrokmi dlhu, môže požiadať o pomoc trvalého eurovalu bez toho, aby jej hrozili inšpekcie od MMF, ECB a Európskej komisie. Vlády krajín, v ktorých "trojka" kontroluje reformy, totiž zvyčajne čelia kritike, že odovzdala časť suverenity technokratom.
Monti v piatok tiež privítal rozhodnutie lídrov eurozóny umožniť záchranným fondom 17-členného bloku nakupovať dlhopisy krajín, ktoré sa ocitnú v problémoch. Opatrenia, ktoré sa na summite prijali, podľa neho vydláždili cestu smerom k spoločných dlhopisom eurozóny. "Eurozónu to posilní,“ povedal Monti v rozhovore s reportérmi.
Čo s úrokmi
Španielsko a Taliansko podmieňovali svoj súhlas s takzvaným prorastovým paktom, ktorý počíta so 120 miliardami eur na podporu rastu a tvorby pracovných miest, tým, že únia im okamžite pomôže s ich problémom s rastúcimi úrokmi ich dlhu.
Takým riešením by boli napríklad spoločné dlhopisy, ktoré by jednotlivým krajinám priniesli nižšie úroky, ale rozdelili by zodpovednosť za splácanie na všetkých.
"Neexistuje jednoduché zázračné riešenie," reagovala na tieto snahy nemecká kancelárka Merkelová.
Únijný prezident Herman Van Rompuy napokon okolo pol piatej ráno tiež oznámil, že krajiny plniace rozpočtové pravidlá a politiky únie budú mať prístup k dočasnému záchrannému fondu eurozóny EFSF a trvalému fondu ESM pre podporu ich vládnych dlhopisov na finančných trhoch. Rozhodnutie označil za prelomové.
"Otvárame možnosť pre krajiny, ktoré sa dobre správajú, aby využívali nástroje finančnej stability, aby ubezpečili trhy," povedal Van Rompuy podľa českých Hospodárskych novín. To by malo prispieť k navráteniu stability na trhu s dlhopismi.
Premiéri sa dohodli aj na tom, že pomoc Španielsku pôjde cez dočasný euroval a neskôr sa presunie na trvalý (ESM).
Európske fondy si pri tomto úvere podľa euractiv neuplatnia právo prednostného veriteľa. Pre trhy to je signál, že sa nestráca hodnota pohľadávok iných veriteľov, klesá tým ale vymožiteľnosť úveru poskytnutého eurovalmi.
V piatok lídri únie dopracujú závery summitu.
V Bruseli sa dohodli na miliardách
Lídri EÚ sa počas prvého kola rokovaní dohodli na sume 120 miliárd eur pre pakt rastu a tvorby nových pracovných miest. Oznámil to predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
"Dohodli sme sa na pomoci pre naše ekonomiky. Suma vo výške 120 miliárd eur je určená na okamžité prorastové opatrenia," povedal Rompuy po siedmich hodinách rokovaní európskych lídrov.
Van Rompuy spresnil, že v rámci tohto programu ide o zvýšenie úverovej kapacity Európskej investičnej banky vo výške 60 miliárd eur, pričom ďalších 60 miliárd sa použije z doteraz nevyčerpaných štrukturálnych fondov EÚ.
Nečas: Krajne škodlivá
Keď vlani v decembri Európsku úniu na summite rozdelila fiškálna zmluva, hovorilo sa o začiatku konca európskeho projektu. Banková únia, o ktorej sa vo štvrtok večer a v noci na summite v Bruseli čakali dramatické diskusie, rozdelila štáty ešte viac.
Británia i Česko, ktoré jediné neprijali fiškálnu dohodu o stropoch na dlhy a deficit, chcú zostať aj mimo bankovej únie. Tá má priniesť spoločný dohľad nad veľkými bankami aj spoločnú ochranu vkladov.
Český premiér Petr Nečas varoval, že by „mohla mať krajne škodlivý vplyv“ na českú ekonomiku. Šéf českej centrálnej banky Miroslav Singer zasa povedal, že niektoré európske návrhy predstavujú „zásadné riziká“ pre finančnú stabilitu.
Banková únia
Akú ju chcú
- Sú za, ale nepridajú sa k nej: Británia, Rumunsko.
- Dvojrýchlostnú pre eurozónu a pre ostatných: Francúzsko, Belgicko, Rakúsko.
- Sú proti: Česko, Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Litva, Holandsko, Švédsko.
- Len so všetkými 27 štátmi únie: Luxembursko.
- Slovenskoje za, očakáva účasť eurozóny, prípadne ďalších krajín.
Zdroj: The Independent, mim
Obávajú sa najmä presunu toxických aktív zo západných materských bánk do ich zdravých dcérskych či presúvania kapitálu opačným smerom. Obavy vyjadrili Poliaci i Bulhari.
V Česku, Poľsku i na Slovensku väčšinu bánk ovládajú západné matky, v Česku je to asi 90 percent.
Slovensku, ktoré je v eurozóne, je na rozdiel od susedov pripravené pridať sa k bankovej únii, hlbšia integrácia vyhovuje.
„Už viaceré summity sa označovali za výnimočné, historické, kľúčové, nakoniec bol z toho sivý summit. Iskriť sa začne až s konkrétnymi opatreniami v najbližších mesiacoch,“ povedal premiér Robert Fico pred summitom.
Fico však tiež chce, aby sa zabránilo presunom medzi materskými a dcérskymi bankami.
Ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj Erik Berglof hovorí, že takým situáciám má banková únia zabrániť.
„Chceme vytvoriť väčšiu stabilitu, kde by také problémy boli menej pravdepodobné, alebo by sa aspoň dali riešiť na európskej úrovni,“ povedal pre Financial Times.
Podľa britského denníka Independent nechcú bankovú úniu ani severské štáty či Maďarsko. Podrobnosti návrhu pritom zrejme budú známe až v decembri.
Analytik Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski pre SME hovorí, že „tí, čo sa nepripoja, budú zraniteľnejší a izolujú sa“.
Briti by vystúpili z únie
Ostrá diskusia je v Británii, kde veľká časť vládnych toryovcov vyzýva na referendum o vystúpení z únie. Nechcú odovzdávať viac právomocí do Bruselu, ako chce Nemecko, vláda naopak skúma, aké právomoci by sa mohli vrátiť z európskej na britskú úroveň.
Namiesto členstva v únii by chceli privilegovaný ekonomický vzťah ako Švajčiarsko či Nórsko. A Briti im dávajú za pravdu. V nedávnom prieskume pre YouGov sa vyjadrilo 51 percent za vystúpenie z únie a 28 percent za zotrvanie v nej. V Nemecku bol pomer opačný.
Premiér David Cameron podporuje bankovú úniu v eurozóne, no sám sa nechce pridať.
