Na výstave je prvý šifrovaný telegram, ktorým boľševici potvrdzujú vraždu celej rodiny cára.
MOSKVA, PRAHA. Vyšetrovatelia to skladali z útržkov svedectiev a dobových dokumentov takmer celé storočie. A to sa na zločine zúčastnilo viacero ľudí.
Dodnes mnohí pochybujú: možno vraj pozostatky nájdené až v júni 1991 pod násypom Starej koptjakovskej cesty pri Jekaterinburgu nepatria imperátorovi a jeho blízkym.
Väčšina expertov sa však prikláňa k názoru, že identifikácia nezvratne potvrdila zločin, ktorý otriasol celým svetom.
Dlhé hľadanie pravdy
Výstava – Smrť rodiny imperátora Mikuláša II. Vyšetrovanie trvajúce jedno storočie, je unikátna hlavne preto, že dokumentuje dlhé a v jednotlivých etapách histórie rôzne politicky motivované vyšetrovanie vraždy cárskej rodiny.
Dnes už je jasné, že Mikuláš II. s manželkou, piatimi deťmi i vernými sluhami a rodinným lekárom boli popravení boľševikmi v dome inžiniera Ipateva v Jekaterinburgu v noci zo 16. na 17. júla 1918. V Rusku vtedy zúrila občianska vojna. Toto však nebol boj muža proti mužovi, skôr úkladná politická vražda.
Geniálna výmena
Štátny archív Ruskej federácie vystavil vo svojej hlavnej sále i dokumenty, z ktorých vyplýva, že po prvý raz začali vyšetrovať 19. januára 1919. Len pár mesiacov po vražde. Postupne sa na zločin zabúdalo.
Až po rozpade ZSSR v roku 1991 sa stalo pátranie po historickej pravde legálne. Vtedajší šéf štátneho archívu Sergej Miročenko hľadal i v zahraničných archívoch.
Fakty
Vražda cára
- ruského cára Mikuláša II. s rodinou zavraždili zo 16. na 17. júla 1918 v Jekaterinburgu,
- ich telá spálili a zakopali neďaleko pri ceste,
- pozostatky našli v roku 1991,
- rodinu Mikuláša II. v roku 2000 vyhlásila ruská pravoslávna cirkev za mučeníkov.
A podaril sa mu husársky kúsok. Zložitou cestou sa totiž mnoho dokumentov o vražde dostalo v roku 1994 na aukciu Sotheby's. Ruskí vyšetrovatelia dokázali presvedčiť lichtenštajnské knieža Hansa Adama II., aby za 500-tisíc dolárov unikátne archiválie kúpil.
Prečo to urobil? Uveril Rusom, že s ním po transakcii dôkazy o vražde cára vymenia za archív Lichtenštajnského kniežatstva, ktorý po dobytí Berlína Sovieti vyviezli do ZSSR. Podarilo sa. A Moskva získala kľúčové detaily do vznikajúcej mozaiky.
Vďaka geniálnej výmene môže dnes na výstave byť i prvý šifrovaný telegram, ktorým boľševici z Jekaterinburgu do Moskvy potvrdzujú vraždu celej rodiny cára. Hneď vedľa je žiadosť o 170 litrov kyseliny sírovej na likvidáciu tiel, ktorú podpísal uralský provinťák Vojkov.
Hrdí kati
Členovia popravnej čaty sa zúrivo hádali o titul „vrah cára“. Všetci sa chceli zapísať do dejín. Ešte v roku 1964 sa jeden z vrahov, Michail Medvedev, obrátil na generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR Chruščova so žiadosťou o osobný dôchodok, ktorý mu náležite patrí za popravu cára i detí.
Vtedy komunisti dali vypočúvať ďalších účastníkov zločinu. Zachoval sa i zvukový záznam výpovedí. Na výstave si každý môže nasadiť slúchadlá a započúvať sa do hlasov katov Grigorija Nikulina a Isaja Rodzinského.
Obaja sú na popravu hrdí. Rodzinskij sa neustále chichoce a telá dospelých i detí nazýva „hromadou“. Keď opisuje pálenie tiel cára a jeho lekára Botkina, prejavuje po prvý raz zhnusenie: doktor bol vraj tučný a ťažko horel.
Štrnásteho augusta roku 2000 vyhlásila ruská pravoslávna cirkev Mikuláša II. a jeho blízkych za mučeníkov. Stíhanie ich vrahov bolo ukončené o deväť rokov neskôr – vrahovia zomreli prirodzenou smrťou.
Autor: Agentúra Epicentrum
