BRUSEL, BRATISLAVA. Banková, fiškálna a politická únia. Z troch zásadných návrhov, o ktorých budú európski lídri rokovať na dvojdňovom summite v Bruseli, ktorý sa začína vo štvrtok, je politická únia najmenej rozpracovaná.
To, čo musia na stretnutí šéfovia štátov a vlád povedať, je, aká silná má byť na konci Európska únia.
„Viac ako kedykoľvek predtým musí summit ukázať, že urobíme všetko potrebné, aby sme našli odpoveď na krízu,“ napísal podľa DPA v pozývacom liste pre lídrov prezident Európskej rady Herman Van Rompuy.
Silný Brusel
Pri záchrane eura dostáva Brusel čoraz viac kompetencií, návrh štyroch predsedov inštitúcií únie ide ešte ďalej. Navrhuje európsky dohľad nad bankami, čo by mohlo oslabiť národný dohľad, hovorí o práve Bruselu meniť rozpočty národných štátov, v hre je európsky minister financií.
Témy summitu
Rokovanie v Bruseli
- banková únia: silný európsky dohľad nad bankami či spoločná ochrana vkladov,
- fiškálna únia: právomoci pre Brusel meniť národné rozpočty,
- politická únia: viac kompetencií pre Európu a viac možností kontrolovať štáty.
Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman van Rompuy, šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi a šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker chcú preto posilniť demokratickú legitimitu únie.
Čo presne to bude znamenať, jasné nie je, v návrhoch sa spomína iba väčšie zapojenie národných parlamentov a voleného Európskeho parlamentu. Ani kancelárka Angela Merkelová presne nevysvetlila, aká má byť silnejšia Európa.
Len naznačia smer
„Čaká nás dôležitá diskusia o tom, kam by mala európska integrácia dospieť v horizonte piatich až desiatich rokov. Doteraz sme riešili hlavne krátkodobé krízové javy, teraz pôjde prvýkrát o dlhodobejšie riešenia,“ vraví štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Javorčík.
Analytik Inštitútu pre európsku politiku Europeum Vladimír Bartovic si nemyslí, že sa na summite niečo konkrétne dohodne. „Vývoj v Európskej únii dlhodobo k politickej únii smeruje. V Rompuyových návrhoch v tomto smere nevidím nič nové,“ hovorí.
Lídri podľa neho musia rozhodnúť o tom, kto bude akceptovať silný Brusel, či to budú krajiny eurozóny, alebo všetci s výnimkou Britov a Čechov ako pri fiškálnej zmluve, alebo menšia skupina krajín. Jasno v tom nemajú ani kľúčoví spojenci v Európe.
„Na jednej strane je tradičná pozícia Francúzov, pre ktorých je Európa vecou medzi národnými štátmi. Na druhej strane sa Nemci snažia o viac integrácie až do vytvorenia európskeho štátu. Európa musí tento paradox riešiť,“ hovorí pre portál DerWesten Frank Baasner, riaditeľ Francúzsko-nemeckého inštitútu v Berlíne.
Podľa odborníkov sa na summite iba naznačí smer diskusie, konkrétne návrhy by mali byť známe v decembri.
