Všetci sa zatiaľ snažia vyhnúť vojne.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili a doplnili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, TEL AVIV. Bolo to druhýkrát v 60–ročnej histórii Severoatlantickej aliancie (NATO), čo sa stretli veľvyslanci na základe článku štyri Charty NATO.
Článok štyri umožňuje konzultácie v prípade, ak je jeden z členov v ohrození. V oboch prípadoch zvolalo stretnutie Turecko.
V roku 2003 sa Ankara cítila ohrozená počas irackej vojny, teraz zvolala členov NATO pre incident so Sýriou.
Nepriateľský akt
- protivládne povstanie sa začalo v marci 2011,
- odvtedy zomrelo viac ako 15-tisíc ľudí, väčšinou civilistov
- za najkrvavejší deň vyhlásili minulý štvrtok, keď zomrelo 104 civilistov, 54 vojakov a desať rebelantov.
Sýria zostrelila v piatok turecké lietadlo nad Stredozemným morom, ktoré nakrátko preniklo do jej vzdušného priestoru. Turci to považujú za nepriateľský akt, Sýria za omyl.
NATO, vrátane Slovenska, vyjadrilo v spore so Sýriou jasnú podporu Turecku.
„Ide podľa nás o ďalší príklad neúcty sýrskych autorít k medzinárodným normám, mieru, bezpečnosti a ľudskému životu. Spojenci budú stáť pri Turecku, keďže bezpečnosť Aliancie je nedeliteľná,“ hovorí náš rezort diplomacie.
Ankara v utorok získala silný argument v situácii, ktorá má potenciál regionálneho konfliktu. Nateraz sa mu však všetci snažia zabrániť.
Nielen zainteresované strany, ale aj NATO, ktoré by v prípade potreby malo svojmu členskému štátu poskytnúť nielen slovnú, ale aj vojenskú podporu. To by priblížilo vnútropolitický konflikt v Sýrii veľmi blízko k európskym hraniciam.
Ankara však zvolala veľvyslancov aliancie na mimoriadne stretnutie na základe článku štyri Charty NATO. Ten nie je taký silný ako článok päť, ktorý hovorí, že útok na člena NATO je útokom na všetkých členov.
Turecko proti Asadovi
Vzťahy medzi kedysi blízkymi spojencami sú aj bez tejto udalosti komplikované.
Ankara sa postavila na stranu ľudí protestujúcich proti režimu, poskytuje útočisko sýrskym utečencom a posledné dni do Turecka zbehlo niekoľko sýrskych dôstojníkov, medzi ktorými bol údajne aj jeden brigádny generál.
Analytici pripomínajú, že okolnosti piatkového prípadu sú nejasné a nepomohlo ich objasniť ani utorňajšie stretnutie v Bruseli. Je zrejmé, že Turci skutočne vstúpili do sýrskeho vzdušného priestoru. Špekuluje sa, že skúšali efektivitu sýrskej protileteckej obrany.
Turci hovoria, že región, nad ktorým sa incident odohral, je pre ich bezpečnosť kľúčový. Aby to dokumentovali, oznámili, že Sýrčania strieľali aj po záchrannom lietadle, ktoré poslali, aby hľadalo pilotov. Tí sú naďalej nezvestní.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan v parlamente povedal, že umiernené postoje jeho krajiny k celej kríze si netreba zamieňať so slabosťou. Sýriu dôrazne varoval, že niečo podobné jej len tak ľahko neprejde.
Po piatkovom zostrelení lietadla dostali turecké ozbrojené sily zmenené pokyny a v prípade ohrozenia nebudú váhať s použitím sily, varoval Erdogan.
"Priateľstvo Turecka je cenné, ale všetci musia vedieť, že hnev Turecka je rovnako silný a zdrvujúci," vyhlásil turecký premiér.
"Každá vojenská zložka, ktorá sa priblíži k tureckej hranici zo Sýrie a ktorá bude predstavovať bezpečnostné riziko a hrozbu, bude považovaná za vojenskú hrozbu a vojenský cieľ," povedal poslancom svojej strany.
Jeho slovník bol oveľa ostrejší ako tón jeho vyslanca na stretnutí NATO v Bruseli. Erdogan je známy plamennými prejavmi a často sa snaží vystupovať ako predstaviteľ krajiny, ktorá je lídrom v regióne.
Irán ponúka svoju pomoc
Rusko vyhlásilo, že zostrelenie lietadla by nemalo byť považované za provokáciu. Moskva pritom varovala západné mocnosti pred využitím incidentu na ráznejšiu akciu proti Damasku.
Tieto vyjadrenia sú prvou reakciou Ruska na piatkové zostrelenie tureckého lietadla sýrskou protivzdušnou obranou..
"Myslíme si, že je dôležité nevnímať to, čo sa stalo, ako provokáciu alebo vopred plánovanú akciu (Sýrie)," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Iránska vláda v utorok ponúkla pomoc pri riešení aktuálneho konfliktu medzi Tureckom a Sýriou.
Podľa vyhlásenia hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Rámína Mehmánparasta ide o "veľmi citlivý problém", ktorý sa dotýka aj Teheránu.
Islamská republika chce preto "využiť svoje dobré vzťahy s oboma krajinami" a prispieť tak k jeho rýchlemu vyriešeniu.
Mehmánparast je pritom presvedčený, že záležitosť sa týka "kľúčových hráčov v regióne" a nevyžaduje si účasť ďalších krajín.
