Autori úvahy o balkánskom Beneluxe tvrdia, že ak by štyri balkánske štáty vytvorili stálu štruktúru spolupráce, posilnilo by to ich šance na rýchlejšiu integráciu do EÚ.
LUXEMBURG. Minister zahraničných vecí Miroslav
V článku v európskom internetovom denníku Euobserver, ktorý pred niekoľkými dňami pripravili Günther Fehlinger - rakúsky ekonóm žijúci v Albánsku - a Ekrem Krasniqi - kosovský novinár žijúci v Bruseli -, sa uvádza, že Albánsko, Čierna Hora, Kosovo a Macedónsko by mali vytvoriť užší integračný celok: čosi ako balkánsky Benelux.
Autori článku sa tiež odvolávajú na model Severskej rady, ktorá je regionálnym zoskupením škandinávskych štátov, alebo na stredoeurópsky úspech krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorým prehĺbená spolupráca pomohla pri integračných ambíciách.
Autori úvahy o balkánskom Beneluxe tvrdia, že ak by štyri balkánske štáty vytvorili stálu štruktúru spolupráce, posilnilo by to ich politické a ekonomické väzby a šance na rýchlejšiu integráciu do EÚ.
"Zaregistroval som to, ale pravdupovediac, takéto tendencie musia vychádzať zvnútra krajín. A myslím si, že tam ešte nie sme, pokiaľ ide o Balkán," povedal Lajčák v rozhovore pre TASR po ukončení pondelňajšej Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
Lajčák, ktorý bol v období 2007-09 vysokým predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, zároveň upozornil na skutočnosť, že Kosovo ešte nie je uznané zo strany všetkých členských štátov EÚ a neuznali ho ani mnohé iné krajiny sveta - a preto nie je rovnocenným partnerom pre ďalšie balkánske štáty z hľadiska ich hlbšej integrácie.
"Samozrejme, podporujeme všetky úsilia, ktoré smerujú k tomu, aby krajiny Balkánu koordinovali svoje úsilie, aby si odovzdávali skúsenosti, lebo to je pre každého z nich dobré," poznamenal Lajčák.
Ale zároveň spresnil, že tá medializovaná snaha - nejakým spôsobom sa integrovať regionálne -, musí ísť zvnútra samotných balkánskych štátov, a nie ako ponuka zvonku.
