Najmenšie obete gréckej krízy

Stúpa počet gréckych rodín, ktoré žiadajú pomoc pre svoje deti. Niektorí rodičia sa detí musia vzdať.

Grécka kríza zasahuje aj tých najmenších, ktorí ešte nezarábajú.(Zdroj: SITA/AP)

V Grécku môžu byť ešte stále vyššie dôchodky ako na Slovensku. Stále môžu v niektorých podnikoch dostávať veľké penzie, ktoré im získali odbory. A poslanci tam majú stále základnú mzdu 8500 eur a po ôsmich rokoch môžu odísť na platený dôchodok.

No hovoriť o Grécku ako o krajine lenivých Grékov, ktorí nič nerobia, sa už v súčasnej situácii veľmi nedá. V Aténach cítiť, že päť rokov krízy, škrty platov o 30 percent, 500-eurové ročné dane za byt a hlavne viac ako 22- percentná nezamestnanosť uvrhli mnohých zo strednej vrstvy medzi chudobu.

Ako všade, tých najchudobnejších zasiahla kríza najviac. A v súčasnom Grécku aj ich deti. Stergios Sifnios vedie grécku mimovládnu organizáciu SOS Detské dedinky. Jedno zo svojich centier majú v aténskej štvrti Kipseli, ktorá sa považuje skôr za tú chudobnejšiu.

„Naša organizácia podporuje hlavne rodiny s deťmi. Po celom Grécku máme centrá v šiestich mestách, okrem Atén v Solúne či na Kréte,“ hovorí muž, ktorý pre organizáciu pracuje od roku 1982.

Od 90. rokov, čo organizácia pomáha deťom, riešili väčšinou prípady rodičov, čo mali problémy s alkoholom či s drogami. „Staráme sa o deti, ktoré musia ísť preč od rodín pre veľmi vážne problémy, čo majú ich rodičia. Sú to problémy s drogami, alkoholom alebo so zneužívaním,“ hovorí Sifnios. Takýchto detí ubytovávajú v súčasnosti okolo dvesto.

Od roku 2011 však do organizácie začali chodiť rodičia z finančných dôvodov. Pre krízu v krajine nemajú peniaze a nedokážu sa starať o svoje deti.

Bezradní rodičia

Rodina je v Grécku veľmi vážna vec. Väzby medzi členmi sú silné, rodičia dokážu ušetriť na sebe, ale pre deti chcú to najlepšie. A preto je ťažké priznať si, že rodič nedokáže zabezpečiť svoje dieťa.

V súčasnosti to však musí urobiť čoraz viac gréckych mám a otcov. „Prichádzajú sem takí, ktorí naozaj nevedia, čo majú robiť. Sú deprimovaní, nevedia nájsť žiadny iný spôsob, sú vo veľmi ťažkej situácii,“ hovorí Sifnios. Ako dodáva, väčšinou o pomoc prosia ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nemajú prácu viac ako rok.

Počas prvého roka nezamestnanosti dostávajú od štátu podporu necelých 400 eur. Po roku však vyprší a rodinám od štátu chodí podľa Sifnia asi 60 eur mesačne.

V Aténach, kde sú náklady na život o niečo vyššie ako v Bratislave, je to v podstate nič. „Navyše mnohí predtým robili načierno a podporu v nezamestnanosti nedostávajú ani prvý rok,“ dodáva.

Veľká časť tých, ktorých nakoniec kríza pritiahne do tejto charitatívnej organizácie, sú slobodné matky. „Nepracujú alebo pracujú iba deň-dva v týždni a nedokážu si zarobiť dostatok peňazí. Tiež máme rodiny, ktoré majú viac ako tri deti,“ hovorí Sifnios.

Celkovo od roku 2011, keď začali s programom pre ľudí s finančnými problémami, pomáha táto organizácia v Grécku asi 800 rodinám. Keďže väčšina rodín má viac detí, ich počet je ešte vyšší.

Múku, cukor aj psychológa

Väčšinou však deti nemusia odísť od rodičov. „Je veľmi dôležité pracovať s týmito rodinami a nebrať im deti,“ hovorí Sifnios. Vo svojich internátoch tak nemajú viac ako desať detí, ktorých sa ich rodičia museli vzdať pre finančné problémy.

Organizácia sa skôr snaží tieto rodiny podporiť. Najskôr materiálne. Dáva im múku, špagety, cukor, mlieko a ďalšie potraviny, oblečenie pre deti, školské potreby či potreby pre domácnosť.

Rodinám zabezpečia aj sedenia s psychológom, pre deti majú i logopéda. „Rodičia si veľakrát myslia, že ide len o financie, ale keď sa s nimi porozprávate a urobíte sociálny prieskum, zistíte, že je tam aj ďalší problém. Potom s nimi diskutujeme, ako im môžeme pomôcť,“ vysvetľuje Sifnios.

Deti sa v tomto centre raz do týždňa aj stretávajú. Hrajú sa, maľujú či chodia do kina. „Rodičia ich nemôžu zapojiť do iných mimoškolských záujmových krúžkov,“ tvrdí Sifnios.

Centrum sa v Aténach nachádza v štvrti, kde žije veľa imigrantov. Jeden z obchodov sa volá rovno Afrika shop. V 11-miliónovom Grécku ich v súčasnosti žije odhadom asi milión, mnoho nelegálne, keďže krajina je hlavnou trasou na ich ceste za lepším životom v západnej Európe.

Sifnios hovorí, že pomáhajú aj rodinám imigrantov. „Väčšina, presne 60 percent, sú však Gréci. Pracujeme iba s legálnymi imigrantmi. Je to na dlhé obdobie, preto musia mať papiere,“ hovorí.

Príbeh nešťastnej matky

Šéf organizácie nechce hovoriť o konkrétnych príkladoch ľudí, ktorí prosia o pomoc. Môžu podľa neho skresliť realitu.

S médiami má v tomto zmysle zlé skúsenosti, nahnevaný je napríklad na britskú BBC. „Vytiahli jeden náš veľmi extrémny príklad. Teraz to vyzerá, že máme iba také,“ hovorí.

Britská televízia v januári priniesla prípad Marie, ktorý je podľa Sifnia výnimočný v tom, že sa matka naozaj vzdala dieťaťa.

Slobodná mamička bola bez práce viac ako rok. Jej osemročná dcéra Anastasia bývala doma dlho sama, pretože Maria si po večeroch hľadala prácu.

Nakoniec sa Maria rozhodla dať dieťa do opatery SOS Detské dedinky. „Plačem každú noc sama doma, ale čo mám robiť? Ja krízu dokážem pretrpieť, ale prečo by mala ona?“ povedala podľa BBC.

Momentálne má podľa televízie prácu v kaviarni, kde zarába 20 eur denne. Anastasiu vídava raz za mesiac, no verí, že keď sa situácia zlepší, tak si ju vezme naspäť.

Bude horšie

Šťastných koncov, v aký dúfa aj Maria, však organizácia zatiaľ veľa nemá. „Z tých 800 rodín, ktoré požiadali o našu pomoc, ju už nepoberá asi desať,“ hovorí.

Väčšinou sa rodičom podarí nájsť prácu, a keď nemajú ďalšie psychické či sociálne problémy, pomoc organizácie už nepotrebujú.“

Sifnios sa skôr obáva opaku. Že mu narastie počet rodín, ktoré budú potrebovať pomoc. Navyše v čase krízy aj sama organizácia zápasí s finančnými ťažkosťami.

Od štátu nedostáva nič, a so stúpajúcim počtom prípadov potrebuje aj viac darcov, ktorí sa teraz zháňajú ťažšie.

Podľa Eurostatu žije momentálne v Grécku na hranici chudoby a sociálneho vylúčenia každý štvrtý Grék (27,7 percenta). Horšie sú na tom v Bulharsku, Rumunsku či v pobaltských krajinách. Na Slovensku je to 20,6 percenta.

Posledné údaje sú však z roku 2010. Keďže škrty, úsporné opatrenia aj nárast nezamestnanosti prišli až potom, je takmer isté, že momentálna situácia v gréckych domácnostiach je ešte horšia.

A Sifnios, ktorý pracuje s tými najchudobnejšími, je presvedčený, že sa to ešte zhorší. „Kríza je len v začiatkoch. Takže očakávam, že prípadov nám bude pribúdať.“

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 710
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 7 162
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 039
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 988
  5. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 745
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 506
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 185
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 994
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 868
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 032

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál vraj nesúhlasí s niektorými postojmi predsedu strany Sulíka.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

Neprehliadnite tiež

Koľko nominácií na Oscara má na konte Meryl Streepová? (kvíz)

Hollywoodsky ceremoniál má za sebou dlhoročnú tradíciu.

Maďarský a chorvátsky minister rokovali o sprísnení kontrol na hraniciach

Pintér chce posilniť bezpečnosť tak, aby ju občania dotknutých krajín súčasne nevnímali ako záťaž.

V Taliansku odsúdili migrantov, ktorí hodili cez palubu kresťanov

Obeťami násilia sa stali kresťania z Nigérie a Ghany, ktorí sa počas plavby odmietli modliť k Alahovi.

Le Penová zmenšuje náskok svojich súperov vo voľbách

Do prvého kola francúzskych prezidentských volieb zostáva deväť týždňov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop