Jadrom krízy je požiadavka na vyčlenenie deviatich vládnych kresiel členom parlamentu.
KUVAJT.
Rezignácie prehĺbili politickú krízu v krajine, ktorá sa zatiaľ vyhla veľkým prejavom nespokojnosti - na rozdiel od niektorých iných arabských krajín, kde došlo k zvrhnutiu lídrov.
Stredajšie rozhodnutie súdu znamená rozpustenie parlamentu, ktorý má nahradiť zákonodarný zbor zvolený v roku 2009. Ten ale nemal veľkú podporu obyvateľov, ktorí vo februárových voľbách dali najavo nespokojnosť s poslancami obviňovanými z korupcie. Mandáty však odovzdal aj veľký počet poslancov pôsobiacich v predchádzajúcom parlamente. To znamená, že 50-členné zhromaždenie je bez viac ako polovice členov, čo sťažuje jeho fungovanie.
Niektorí poslanci a analytici prirovnali rozhodnutie súdu k rozhodnutiu ústavného súdu v Egypte, ktorý tento mesiac rozpustil parlament, v ktorom získali väčšinu islamisti.
Súdnym rozhodnutím vyvrcholil spor medzi kuvajtským emirom Sabáhom Ahmadom Džábirom Sabáhom a poslancami, ktorý hrozil zablokovaním ekonomického plánovania v štáte, ktorý je dôležitým vývozcom ropy a významným spojencom USA.
Emir tento týždeň použil svoje mimoriadne právomoci a na mesiac pozastavil činnosť parlamentu.
Jadrom krízy bola podľa analytikov a poslancov požiadavka na vyčlenenie deviatich vládnych kresiel členom parlamentu a posilniť ich vplyv pri rozhodovaní o najdôležitejších otázkach.
Kuvajtské médiá pred časom uviedli, že opozičným poslancom ponúkli štyri vládne posty zo 16, o ktorých rozhoduje premiér.
Kuvajtský parlament je oproti iným konzervatívnym arabských krajinám v oblasti Perzského zálivu vplyvnejší a aktívnejší. Emir však menuje premiéra a môže parlament rozpustiť a vypísať nové voľby.
Niektorí investori dúfali, že stredajšie rozhodnutie súdu ukončí politickú patovú situáciu medzi vládou a parlamentom, ktorá oddialila potrebné ekonomické reformy a zdržala dôležité rozvojové projekty.
Kuvajt, ktorý je šiestym najväčším vývozcom ropy na svete, sa vlani najmä vďaka štedrému sociálnemu systému vyhol masovým protestom, aké zasiahli Tunisko, Egypt, Jemen a Sýriu.
Všetky kľúčové záležitosti v Kuvajte kontroluje vládnuca rodina Sabáhovcov, parlament však patrí k málu volených inštitúcií v Perzskom zálive, ktoré sa otvorene stavajú proti vedeniu krajiny.
Zroj: Reuters
