MOSKVA, PRAHA. Najslávnejší ruský väzeň Michail Chodorkovskij sa rozhodol svoj výnimočný talent využiť na reorganizáciu ruských väzníc.
Chodorkovskij bol na prelome tisícročia najbohatším občanom Ruska a firma Jukos, ktorú založil a riadil, bola najlepšie prosperujúcou súkromnou spoločnosťou v krajine.
Návrhy na zmenu nápravných zariadení na akúsi fungujúcu fabriku preto, pochopiteľne, vyvolali obrovskú odozvu.
Nevyužití väzni
Chodorkovskij je presvedčený, že väzenský systém môže fungovať podobne ako kedysi jeho podnik, vysoko efektívne.
Hlavné je vraj zásadne preorganizovať celý pobyt väzňov - úplne prvým krokom musí byť kontaktovanie najrôznejších výrobcov a podnikateľov v danej oblasti.
V súčasnosti má podľa Chodorkovského pobyt za ostnatým drôtom na človeka len devastujúci účinok a vedie k celoživotnému zaháľaniu.
Po odpykaní trestu sa tak dezorientovaná osoba ocitne na slobode bez peňazí, často bez rodiny, stratí profesionálnu orientáciu, pokiaľ nejakú vôbec mala, a ak ide napríklad o vedca, ktorých za špionáž sedí v ruských väzniciach hneď niekoľko, utečú mu novinky v jeho odbore.
Väzňov je možné využívať na stavbách a v poľnohospodárstve, môžu ale i množstvo vecí opravovať či vyvíjať a vymýšľať.
I na vedenie väzníc by tak boli vyššie nároky, museli by byť ekonomicky gramotné a niekto by musel zvládať pomerne zložité účtovníctvo (tu Chodorkovskij môže prejaviť svoj talent a už má zrejme vymyslený celý systém riadenia takého väzenského podniku).
Nechcú utekať
Najväčšou prekážkou zrealizovania tejto veľkolepej idey je príliš drahá ochrana väzňov. Pritom i oficiálne údaje hovoria o tom, že len tri percentá väzňov treba veľmi prísne strážiť.
„Ročne sa len desať ľudí v celom Rusku pokúsi o útek. Väčšinu z nich vzápätí chytia. Časť sa vráti dobrovoľne. Mnohí z nás nechcú utekať: nemajú kam,“ tvrdí väznený biznismen.
Väzenský systém nazýva vulgárnym míňaním rozpočtových peňazí a živou tradíciou gulagu.
Drahá ochrana
Chodorkovskij nie je v trestaneckej kolónii žiadny nováčik - zadržaný bol už v roku 2003. Okrem toho spoznal vyšetrovaciu väzbu i kolóniu na Sibíri pri meste Čita, ale aj o niečo vľúdnejšie prostredie v trestaneckom tábore v ruskej Karelii, kde si odpykáva trest za ekonomické zločiny teraz.
„Podľa štatistiky je v ruských nápravných kolóniách 650-tisíc ľudí. Na každého z nich štát musí vynaložiť mesačne väčšiu sumu, než je priemerný príjem slobodného, čestne pracujúceho občana Ruska,“ hnevá sa Chodorkovskij.
„Pracuje len 10 - 15 percent chovancov kolónií. To znamená, že nám tu zostáva polmiliónová armáda nezamestnaných,“ hovorí. A Chodorkovskij vie, ako ich zamestnať.
Autor: Agentúra Epicentrum
