ATÉNY, BRATISLAVA. Vznikajúcej novej gréckej vláde to malo pripomenúť, v akých ťažkých časoch ide prebrať krajinu. V deň, keď zložil prísahu nový premiér Antonis Samaras, sa v hlavnom aténskom parku zišlo niekoľko stoviek ľudí.
Ľudia, ktorých najviac zasiahla kríza, stáli v stredu v dlhých radoch, aby si mohli prevziať škatule so zeleninou. Takmer tritisíc desaťkilových balíčkov rozdávali zadarmo farmári z Kréty za pomoci lokálnych úradov.
„Vláda toto mala robiť už pred rokmi,“ povedala pre AP Panayiota Siderová, ktorá je nezamestnaná dva a pol roka.
Do vlády sa netlačia
Nová grécka vláda, na ktorej sa v stredu dohodli tri strany – víťaz volieb konzervatívna Nová demokracia, socialistický PASOK a menšia Demokratická ľavica – prevezme krajinu v najhorších časoch od pádu junty v roku 1974. Nezamestnanosť je 22,6 percenta a bežné výdavky domácností podľa portálu Ekathimerini narástli za posledný rok o osemnásť percent.
Aj z toho dôvodu sa známi politici veľmi na ministerské kreslá netlačili. Evangelos Venizelos (PASOK) povedal, že strana na ministerské posty nenavrhne žiadneho poslanca ani vysokého člena strany. Demokratická ľavica, ktorá po májových voľbách podobný triumvirát odmietala, povedala, že vládu síce bude podporovať, no nechce žiadne ministerstvo.
Obe ľavicové strany sa tak snažia čo najmenej sa spájať s novou vládou, aby politicky prežili. PASOK bol pri moci počas celej krízy a z troch miliónov voličov im zostalo 750-tisíc.
Väčšina z nich prešla k radikálne ľavicovému hnutiu SYRIZA, ktoré je proti podmienkam pomoci a čaká sa, že bude tvrdou opozíciou. Aj preto PASOK chcel, aby išlo do vlády aj toto hnutie. SYRIZA to však odmietla.
Financie dostal guvernér
Problémom bolo aj hľadanie kľúčového ministra financií. „Ťažké váhy z Novej demokracie sa boja tohto ministerstva ako čerta,“ povedal pre Wall Street Journal nemenovaný člen strany. Nakoniec sa ním stane súčasný guvernér National Bank of Greece Vassilis Rapanos.
Práve toto ministerstvo musí presvedčiť európskych partnerov na zmiernenie podmienok pomoci. Grécka vláda by chcela predĺžiť termín na splnenie podmienok o dva roky. Európska únia, ECB a MMF by museli k pôžičke pridať 16 miliárd eur. Niektoré štáty zmiernenie podporujú, no proti je stále Nemecko.
Gréci by ich mohli presvedčiť na štvrtkovom a piatkovom stretnutí ministrov financií v Luxembursku.
