LONDÝN, BRATISLAVA. Aj keď opakoval, že je nevinný a z ničoho ho ani neobvinili, Julian Assange poctivo dodržiaval podmienky domáceho väzenia na anglickom vidieku.
Každý deň sa hlásil na miestnej policajnej stanici, na noc ostával „doma“.
Popri tom sa snažil londýnsky súd presvedčiť, aby ho nevydal do Švédska, kde ho chcú súdiť za údajné znásilnenie.
Viackrát sa odvolal, no neuspel, a preto sa v utorok uchýlil k zúfalému kroku – vošiel do budovy ekvádorskej ambasády v Londýne a požiadal o politický azyl.
Fakty
Assange na súde
- Assange vraj znásilnil dve Švédky v lete 2010.
- Štokholm požiadal Britov o jeho vydanie v novembri 2010. Nevzniesol žiadne obvinenie, chce ho vypočuť.
- Briti ho v decembri poslali do domáceho väzenia. Nedávno rozhodli o jeho vydaní.
Ako za studenej vojny
Tvrdí, že vydanie do Švédska je len zámienka. V skutočnosti ho chcú dostať Američania za to, že ako šéf WikiLeaks zverejňoval ich tajné informácie. Tam mu vraj hrozí trest smrti.
Ak by však Švédi chceli vydať Assangea Američanom, podľa pravidiel európskeho zatykača tak môžu urobiť len s povolením Britov. A nejasné je aj to, prečo by Američania Assangea nežiadali priamo od Británie.
Šéf WikiLeaks najprv o pomoc žiadal vládu rodnej Austrálie, no tá sa ho aktívne nezastala.
Odvolaniu sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu takisto neverí, preto mu vraj neostala iná možnosť, ako skúsiť iný štát, čo trochu pripomína praktiky z čias studenej vojny, keď disidenti utekali na veľvyslanectvá západných krajín.
Ekvádorský paradox
Teraz je to opačne, Austrálčan hľadá pomoc vlády, ktorá sa sama označuje za socialistickú. Ekvádor už v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnili americké diplomatické depeše, núkal cez svojho štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Assangeovi ochranu.
Prezident Raphael Correa to vtedy nepotvrdil, no keď bol v Assangeovej diskusnej relácii na ruskej televízii RT, zjavne si porozumeli.
Paradoxom je, že Assange, ktorý sa štylizuje do úlohy novinára a bojovníka za zverejňovanie aj nepohodlných informácií, žiada o azyl vládu, ktorá je známa potláčaním opozičných názorov.
Hovorí o tom aj prípad zo začiatku tohto roka, keď spolumajiteľ ekvádorského opozičného denníka žiadal o azyl na panamskej ambasáde, lebo súd jeho novinám dal pokutu 40 miliónov dolárov a majiteľom trojročné väzenie za ohováranie Correu. Od trestu ľavicový prezident ustúpil až po medzinárodnom tlaku.
WikiLeaks na túto kritiku cez svoju facebookovú stránku reagovali tým, že Spojené štáty sú horšie, lebo už dva roky väznia Bradleyho Manninga, ktorý údajne vyniesol americké depeše.
Najmä priateľ
Otázne je, ako Assangeovi útek na ambasádu pomôže. Porušil tým pravidlá domáceho väzenia a britská polícia sa ho chystá zatknúť.
Kým je v priestoroch ambasády, nemôže tak podľa diplomatických pravidiel urobiť, ale hneď ako budovu opustí, zadrží ho. Assange nemá ako ujsť.
Svojím krokom si navyše môže pohnevať ľudí, ktorí mu verili a poskladali sa na kauciu vo výške 240-tisíc libier. O Austrálčanovom úmysle ujsť nevedel ani Vaughan Smith, u ktorého Assange trávil posledný rok a pol.
„Snažím sa nemyslieť na to, či prídem o peniaze. Dúfam, že nie. Ale v prvom rade pre mňa Julian ostáva priateľom,“ povedal podľa Evening Standard.
