Deň s lídrom SDKÚ sa začal o deviatej ráno nákupom na bratislavskom trhovisku.
Je to klasika?
„To sa povedať nedá. Často nie som doma. Takto sa mi to podarí asi raz do mesiaca. Dopoludnie pre seba sa mi podarí raz do mesiaca. Pôjdeme behať. Chcete sa pridať?“
Nie, ďakujem. Na ulici vás oslovuje dosť ľudí. Pamätáte si niečo z tých rozhovorov? Aspoň jeden-dva dni vám to aj víri hlavou?
„Keby len jeden-dva. Samozrejme, že si pamätám. Naučil som sa rozpoznávať, čo je simulovanie a čo vážny problém. Najviac si ale zapamätám nápad. To je najcennejšie v akejkoľvek profesii. Pamätám si aj osudy, odporúčania, kritiku, povzbudenie. Stretávanie s ľuďmi je pre mňa milšie ako rozprávanie v parlamente.“
Dostali ste sa za posledné štyri roky aj do situácie, keď ste sa na verejnosti neukazovali rád?
„Stane sa mi, že občas nemám náladu chodiť príliš medzi ľudí. Ale veľmi zriedka. Možno to bolo v období, keď sme mali krízy a nevidel som východisko. Napríklad v lete minulého roka. Prišiel som z krátkej dovolenky a Bugár mi nezdvíhal telefón. Mal som pocity blížiace sa tým, čo máte na mysli.“
Viete na ulici prijať kritiku?
„Keď je vyargumentovaná, tak áno. Keď je povedaná spôsobom, ktorému sa dá rozumieť.“
Za čo vás kritizujú najčastejšie?
„Za veci, o ktorých nemajú dostatok informácií. Často mi hovoria, že som mal tresnúť po stole a vyhnať ľavicu z vlády. Ale potom by sme nemali prezidenta, hovorím. Neboli by sme pred bránami NATO a EÚ. Pred chvíľou mi jeden pán povedal, že sme síce zvýšili dôchodky, ale málo. Ukážte mi človeka, ktorý by povedal, že nechce zvýšiť viac. Paradoxne musím povedať, že ľudia ma nekritizujú za to, za čo si zaslúžim. Uvedomujem si, že je na mňa dosť vecí hodných kritiky, ale tie iní asi nevidia.“
Nemáte pocit, že ste počas tých štyroch rokov odtrhnutý od reality? Ako daň za prostredie, v ktorom sa pohybujete, za ľudí, ktorými ste obklopený?
„Nie, som absolútne jeden z vás. Želám už dnes svojmu nástupcovi – aj keď si neželám, aby ním bol tak skoro niekto iný, aby sa po štyroch rokoch cítil medzi ľuďmi tak ako ja.“
Aj ľudia na ulici vás berú ako jedného z nich?
„Jednoznačne. Bavil som sa s baníkmi aj železničiarmi, nie každý ma miluje. Ale berú ma takého, aký som, aj na mňa kadečo zakričia. Beriem to.“
Akú funkciu by ste prijali po voľbách? Aké sú vaše najbližšie ambície?
„Neťahajú ma ceremoniárske posty, ale práca.“
Vari si myslíte, že HZDS bude vo vláde?
„Nemyslím, nebude. To som si istý.“
(rom)
