Dzurinda po desiatich odbehnutých kilometroch.
Asi o toľkoto budeš musieť vyrásť, keď chceš mať väčšie preferencie ako my. Asi aj to chcel Béla Bugár ukázať svojmu kolegovi, predsedovi SDKÚ. FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Čerstvý mladoženáč a najlepší slovenský obranca Ľubomír Višňovský s manželkou, rodičmi a premiérom.
Mikuláš Dzurinda diskutuje o taktike vo volebnej kampani s Petrom Šťastným. Hokejová legenda zložila víťazný tím na majstrovstvá sveta. Poradí aj kamarátovi Mikimu?
Dzurinda počas víkendu sám šoféruje auto patriace SDKÚ. Dá sa povedať, že začína trénovať, lebo podľa preferencií je pravdepodobné, že od októbra už auto pre premiéra so šoférom mať nebude.
Stretnúť sa s premiérom Mikulášom Dzurindom krátko pred voľbami je jednoduché. Každý chce byť v týchto chvíľach v médiách. Hoci ešte pred pár týždňami predseda SDKÚ odmietal komunikáciu s redaktormi prílohy, dohodnúť reportáž o dni lídra sa podarilo v priebehu hodiny.
A všetko platilo. Stretnutie o deviatej ráno, aj ranný rozhovor pri káve. Len noviny, ktoré palcovými titulkami oznamovali, že sa chystá zakázať noviny Markízy, ho rozčarovali. „No tí sú veľmi vtipní. Už asi naozaj nevedia, čo od dobroty napísať. Podľa mňa tomu, čo píšu, sami neveria.“ Preto sa radšej vyberá smer Miletičova, na najväčšie trhovisko v Bratislave. Stojí blízko služobného bytu premiéra.
Takmer každý, komu sa cestou pozrie do očí, ho zdraví, niektorí mu podávajú ruku. Len jedna staršia pani bola podráždená, že jej pri debate o výsledku budúcich volieb s okoloidúcimi stojí v ceste. „Pán Dzurinda, dostávam invalidný dôchodok päťtisíc korún, živím dve dcéry, vyžijem len tak-tak. Urobte s tým voľačo,“ žiada už subtílneho premiéra chlap ako hora. „Však vy máte minimálne dvojnásobnú životnú úroveň ako ja! Pozrite sa na vašu postavu,“ reaguje Dzurinda a preberá zeleninu. Takéto nákupy sa mu ozaj nepodaria každý voľný deň.
Po návrate už nenasadá do vládnej limuzíny, ale do tmavomodrého Volkswagenu Passat, na miesto vodiča. Ako väčšina mužov šoféruje rád, podľa Sergeja Michaliča sa v pravidelných intervaloch vozí cez víkendy na aute SDKÚ. Najmä vtedy, keď ide na mítingy, pochopiteľne. BMW je predsa len pre obyčajných ľudí tŕňom v oku. Do tmavomodrého policajného BMW preto nasadajú len šofér a ochrankár. Počas rannej kávy nám potom premiér vytýka, že má na nás za niektoré zverejnenia ťažké srdce, ale nakoniec že má v podstate novinárov rád.
O jedenástej už parkujeme pri petržalskej hrádzi. Dzurinda vyráža v športovom na pravidelný desaťkilometrový beh. Sprevádzajú ho dvaja ochrankári na bicykloch. „Dnes by to mohlo byť za päťdesiat minút. Formu ladím len pred maratónom a najbližšie ma žiaden nečaká.“ Nasleduje obed s rodinou, počas nášho v pizzerii hovorca nemieni na svojho šéfa nič nabonzovať. Ten to urobí sám v relácii Twistu, kde sa stretáva s Bugárom. Ich vzťah je podľa komunikácie veľmi dobrý. Bugár sa hrá na Petra Šťastného a stavia sa k lídrovi SDKÚ, čím naznačuje ich výškový rozdiel. Dzurindovi to neprekáža. Na narážky si už navykol a je presvedčený, že na výške nezáleží. „Je to tak,“ hovorí Bugár.
Preladenie
Poobede sa Dzurinda už niekoľký raz po tento deň prezlieka, do modrej košele. „Ideme mítingovať, musím ladiť. Veď modrá je dobrá.“ Zamestnanec Úradu pre ochranu ústavných činiteľov je takisto kamenný, počas šéfovej diskusie nechce okrem toho, že ochraňoval aj Mečiara, prezradiť nič. Premiérov rozhovor s reportérom televízie Nova Eugenom Kordom sa začína takisto „prelaďovaním“. Obaja sú spokojní.
Míting vo Zvolene sa stíha na poslednú chvíľu. Kolóna áut ide podľa predpisov – žiadne majáky, žiadny policajný kordón. Asi päťsto ľudí stojí na námestí, niektorí v rade na pivo a propagačné materiály. Modrý autobus SDKÚ stojí pri prenosnej obrazovke, ktorá je vraj najväčšia v strednej Európe. Mihajú sa na nej obrázky zo súkromia predstaviteľov strany. Dzurindov príchod vyvolá mierny rozruch, ľudia si dávajú podpísať tričká a fotografie.
„Pamätáš sa na mňa, Miki? Zhovárali sme sa tam pri kostole, pred rokom. Niečo si mi sľúbil a nesplnil. Kašlem na teba,“ zastavuje sa pri Dzurindovi miestny občan. Premiér evidentne nevie, o čo ide, ďalej podpisuje kartičky. Najmä deťom. „Ani sa so mnou teda neodfotografuješ?!“ pokúša muž ďalej. Odpoveď je pokojná, ale razantná: „Keby ste sa správali slušne a nevykrikovali, tak veľmi rád. Ale teraz dám radšej prednosť deťom.“
Moderátorka volá šéfa SDKÚ na pódium, ten sa tam zdrží asi pätnásť minút. Hovorí, čo chce v budúcnosti ešte urobiť, pochváli sa úspechmi. Martináková, Šimko a kapela Gladiátor s ním potom vyspevujú Modrá je dobrá. Tančeky Ivana Mikloša, ktoré obleteli republiku vďaka TA3, sa teraz nenosia.
Pár minút pred siedmou sa šéf SDKÚ prelaďuje opäť, vyráža sa smerom na Nitru, kde je akcia Zlatý puk, oceňovanie najlepších hokejistov sezóny. Na benzínovej pumpe tesne pred mestom stojí opretý chlap, držiac v ruke fľašu piva. „Hej, ty si tuším Dzurinda, ja som Jožo Čierny,“ podáva ruku premiérovi muž v stredných rokoch. „Čo tu robíte?“ Dzurinda odpovedá protiotázkou a dozvedá sa, že ten muž je vlastne v robote.
Odpustenie (?)
Centrom Nitry už prechádzame v sprievode policajtov bez majáka. Niekoľko stoviek ľudí nechápavo pozerá, keď vidí premiéra vystupovať z obyčajného vozidla, nie z bavoráka, a samého. Evidentne sa im to pozdáva. Zdravia ho aj tu, a hoci ide o mesto, kde vládnu HZDS a KDH, ľudia sú slušní.
Nitra už hostí aj prezidenta SR Rudolfa Schustera. V čestnej lóži sedia spolu s Martinou Moravcovou a jej manželom. Recepcia je fajn. Dzurinda gratuluje najlepšiemu obrancovi Ľubomírovi Višňovskému, zhovára sa s Miroslavom Žbirkom, ale aj Mečiarovým priaznivcom, kardiochirurgom Viliamom Fischerom. Najdlhší súkromný rozhovor potom Dzurinda pochopiteľne „absolvuje“ s priateľom Petrom Šťastným. Pričom si prídu na svoje aj hostesky – chcú sa s premiérom odfotografovať a aj sa im to splní. Pokojne, s úsmevom.
Dzurinda je príjemný aj ako muž. „Všetko v poriadku? Treba ešte niečo pre vás urobiť?“ končí večer otázkou smerom k novinárom. Pred voľbami si skutočne pripadajú s politikmi ako partneri. „Všetko je v poriadku. Dobrú noc.“ Vyzerá to tak, že štyri roky sú zabudnuté. Že žiadne spory politikov s novinármi neboli. A vlastne – boli nejaké závažného charakteru? Na premiérovho brata sa časom zabudne. Alebo nie?
ROMAN KRPELAN
O týždeň: Deň s Róbertom Ficom
