Obraz Stanislava Pakana s názvom Na úteku. Zobrazuje tváre Michala Kováča mladšieho a Vladimíra Lexu. FOTO – TASR
Pred sekretariátom žilinského primátora Jána Slotu visí obraz Jána Závackého. Sú na ňom všetci, čo zviditeľňovali Slovensko vo svete. Ľudovít Štúr, Mária Terézia, Andrej Sládkovič, Jozef Štefánik, Jozef Tiso. A v popredí – sám Ján Slota. Je to ešte umenie, či už len gýč?
Ján Kulich robil pre potentátov blízkych bývalej koalícii monumentálne busty. V jeho ateliéri stáli okrem Andreja Hlinku, Ladislava Novomeského a Gustáva Husáka aj podobizne Júliusa Bindera a Ivana Gašparoviča. Vtedajší predseda parlamentu chodil ku Kulichovi dokonca sedieť ako model. Bola to ešte sochárčina?
Rudolf Schuster napísal počas svojho plodného života takmer tridsať literárnych diel. Okrem toho naspieval cédečko a natočil amatérsky film o svojej púti v divočine, kvôli ktorej takmer prišiel o život. Hovorí, že jeho košický domov je preplnený obrazmi od výmyslu sveta. Je svet spojenia slovenských politikov a umenia prinajmenej čudesný?
Zrejme nie je. Ide o slobodné rozhodnutie každého. Odlišné sú len dôvody. Niekto sa týmto spôsobom zviditeľňuje, iný si dokazuje mieru svojej dôležitosti či bohatstva a ďalší má o umenie skutočný záujem.
Kedysi zbierala umelecké predmety predovšetkým šľachta, ktorá podporovala umelcov štedrými zákazkami. Investovať do umenia patrilo k bontónu. Potom sa zberateľmi stali najmä bankári, priemyselníci, továrnici a obchodníci. V prvej polovici 20. storočia si umenie obľúbili aj lekári a právnici.
Vytvárať alebo kupovať výtvar- né umenie bolo nielen ro- dinnou tradíciou, ale spoluvytváralo aj spoločenskú prestíž. Hotely, banky, kancelárie a aj parlamentné a vládne priestory s výtvarným vybavením sú dnes samozrejmosťou.
To, že sa v postkomunistických krajinách stalo trendom zviditeľňovanie novovzniknutej vrstvy solventných a vplyvných ľudí vlastníctvom luxusných víl, prímorských rezidencií, limuzín a aj výtvarných diel, je vysvetliteľný jav. A u niekto- rých týchto ľudí ide o skutočný záujem.
Len niekedy sa, samozrejme, zdá, že smotánka svojím správaním napĺňa legendárny výrok Andyho Warhola – „Obraz s červeným elektrickým kreslom odo mňa niekto kupuje len preto, že sa hodí ku kobercu.“
(mat, miy)
