MOSKVA. V jadrovom spore s Iránom panujú naďalej veľké rozdiely v postojoch Teheránu a šiestich mocností.
Po skončení dvojdňových rozhovoroch v Moskve to povedala šéfka zahraničnej politiky Únie Catherine Ashtonová.
Irán a mocnosti sa v Moskve dohodli, že 3. júla bude v Istanbule nasledovať technické stretnutie na úrovni pracovných skupín.
Ashtonová moskovské rozhovory označila za podrobné, tvrdé a úprimné.
Ako dodala, Irán začal reagovať na podstatu obáv Západu z jeho jadrového programu, k vyriešeniu sporu však vedie veľmi dlhá cesta.
Chcú pokračovať
Iránsky hlavný jadrový vyjednávač Saíd Džalílí vyjadril nádej, že zástupcovia Teheránu a svetových mocností sa čoskoro dohodnú na novom kole politických rokovaní.
"Dúfame, že na technickom stretnutí sa podarí dosiahnuť prijateľné závery a návrhy, aby sme, pani Ashtonová a ja, mohli prijať rozhodnutie o čase a mieste ďalších rokovaní," povedal Dzalílí novinárom.
Napriek tomu, že moskovské rozhovory nezmiernili obavy Západu z prípadného vojenského rozmeru iránskeho jadrového programu, Džalílí povedal: "Na tomto kole rokovaní, diskusie boli priamejšie, serióznejšie a realistickejšie".
Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko dúfajú, že presvedčia Irán, aby obmedzil produkciu vysoko obohateného uránu, použiteľného pri výrobe atómových zbraní.
Irán to odmieta, pričom argumentuje svojím legitímnym právom na civilný jadrový program.
Irán predložil ultimátum
Teherán vyzval v utorok západné mocnosti, aby zrušili sankcie, v opačnom prípade pohrozil zastavením medzinárodných rokovaní o svojom jadrovom programe.
Irán predložil svoje ultimátum po prvom dni diskusií, ktoré nepriniesli výraznejší pokrok. Viacerí západní diplomati uviedli, že išlo o náročné a frustrujúce diskusie.
Ashtonová už predtým zdôraznila, že Únia neustúpi od ropného embarga voči Teheránu, ktoré má začať platiť od 1. júla.
Mohlo by sa to stať len v prípade, ak by Irán pristúpil na to, že bude urán obohacovať na maximálne 20 percent.
