WASHINGTON, BRATISLAVA. Vlastné vzdelávanie, polícia, ochrana životného prostredia. Aj týmto spôsobom sa indiánske kmene vo svojich rezerváciách bránia pred asimiláciou. A zároveň tým americkej vláde šetria prácu.
Preto v 70. rokoch vo Washingtone prijali zákon, podľa ktorého musí vláda platiť kmeňom čiastku, ktorá tieto náklady pokrýva tak, ako keby služby vykonávali súkromníci. Fungovalo to až do roku 1994.
Zákonodarcovia vtedy rozhodli, že musia šetriť . Prestali preplácať jednotlivé služby, spojili ich do jedného balíka a kmeňom určili finančný strop. Preplácali im 77 až 92 percent nákladov.
Tento postup trval až do roku 2001. Kmene tak prišli o stámilióny dolárov. Teraz ich zrejme dostanú späť. Najvyšší súd totiž rozhodol, že americkí zákonodarcovia sa nemôžu jednoducho rozhodnúť, že nemajú dosť peňazí a prestanú si plniť svoje záväzky.
„Zdôrazňujeme, že vládne záväzky na preplácanie nákladov by sa mali posudzovať rovnako ako akékoľvek iné zmluvné podmienky,” napísala v rozsudku sudkyňa, ktorá o prípade spolurozhodovala. „Vláda musí vyplatiť celé svoje záväzky.”
Rozhodnutie je dôležité najmä pre väčšie kmene, ktoré sa o územie starajú viac-menej samy. V budúcnosti však môže byť kľúčové aj pre súkromných podnikateľov.
Súd totiž vo všeobecnosti povedal, že vláda si musí plniť svoje záväzky a nemôže jednoducho povedať, že nemá na ne dosť peňazí. Vláda teda musí plniť svoje zmluvy so všetkými súkromníkmi.
