Augustín Marián Húska
Roman Hofbauer
Július Binder
Tieto busty, ktoré ležia v krabiciach v sklade Historického múzea v Bratislave a zapadajú prachom, sú dnes väčšine ľudí na smiech. Minister Milan Kňažko aktivitu svojho predchodcu zhodnotil: „Za moje obdobie nič také nebolo a už nebude. Ja po buste netúžim. Keď už, tak by som chcel sochu celého tela.“ (Smiech.) Podľa hovorcu ministerstva kultúry Kollára ešte existujú sadrové odliatky týchto búst, ktoré si vraj nechali autori, ďalšia sada bronzových búst sa má nachádzať na Myjave a tretiu má alebo Matica slovenská v archíve, alebo sú jednotlivé „hlavy“ rozdané medzi ľuďmi. FOTO SME – PAVOL MAJER
Ivan Gašparovič
Marta Podhradská
Jozef Markuš
Bronzové busty dvadsiatich piatich zakladateľov slovenskej štátnosti ležia v krabiciach. Sú uskladnené v sklade Historického múzea v Bratislave. Hovorí sa mu depozitár zbierkových predmetov a sú v ňom uskladnené spolu so zbraňami. Ide o busty Ivana Gašparoviča, Júliusa Bindera, Augustína Mariána Húsku, Dušana Slobodníka, Jána Smoleca, Jozefa Prokeša, Romana Hofbauera, Mariána Andela či Marty Podhradskej.
Do múzea sa dostali potom, ako ich odmietla prijať Slovenská národná galéria. Podľa stanoviska jej zástupcov depozit SNG vlastní len diela, ktoré majú význam vo svetových a v slovenských dejinách umenia a ktoré majú v tomto kontexte hodnotu. „Toto kritérium busty nespĺňajú a nikdy nebudú,“ hovoria umelci. Podľa odborníkov by sa busty mohli vystavovať maximálne z recesie.
„Unikáty“ za 4,5 milióna
Do Historického múzea sa busty dostali prevodom z ministerstva kultúry. Podľa riaditeľa Pavla Komoru nemali dôvod ich neprijať. Vystavovať vo vlastnej réžii ich však momentálne nemienia. Minister Milan Kňažko busty označil za „nepodarky najnevýznamnejších osôb tejto krajiny“. Ich zhotovenie pritom stálo daňových poplatníkov 4,5 milióna korún. Autorské honoráre sa vyšplhali do výšky 1,5 milióna, odlievanie do bronzu 2,3 milióna, kamenné podstavce 150-tisíc korún, umelecké gestorstvo 150-tisíc a agentúrna činnosť 300-tisíc korún.
Ľudia, ktorých sochári stvárňovali, podpísali povolenie na prezentáciu a dali sa dobrovoľne fotografovať. Aj to stálo peknú sumu – stotisíc korún. Počítalo sa aj s bustou Vladimíra Mečiara, ten však na poslednú chvíľu nepodpísal súhlas na jej zhotovenie. Podnet na celú akciu dal vtedajší minister kultúry Ivan Hudec.
Bustu má aj Schuster
Unikátnymi dejateľmi z prostredia politikov s vlastnými bustami sú najmä Ivan Gašparovič a Július Binder. Tí majú až dve podobizne tohto typu. Tú druhú pre nich robil nomenklatúrny sochár Ján Kulich, autor veľkej busty Lenina. Gašparovič s Binderom našťastie skončili len v skladisku – Kulichovho Lenina po novembri obmotali lanami, žeriavom naložili na nákladné auto a previezli do žilinského kovošrotu. Gašparovič dokonca chodil ku Kulichovi sedieť ako model.
Schuster už byť modelom odmietol. Kulich robil bustu prezidenta SR sám od seba a zadarmo. „Robím to, čo dlho nosím v gebuli,“ skonštatoval sochár, ktorý robil okrem týchto politikov aj podobizeň Gustáva Husáka či jazdeckú sochu maršala Žukova.
(dam)
