Názov mestečka, v ktorom sme sa zastavili, si mnohí jeho návštevníci nikdy nebudú pamätať. Za normálnych okolností by sem turisti nikdy nejazdili. Ak by si už dali obed v miestnej reštaurácii, tak len preto, že zablúdili a hľadajú cestu spať.
Nie je tu takmer nič. Starý nákladný voz na prepravu väzňov, vrak auta, benzínka a reštaurácia pri starej zaprášenej ceste. Nápis Route 66 z tej cesty však dodnes robí turistickú atrakciu.
Je to jeden z amerických úkazov. Amerika mala diaľnice aj predtým, mala iné dôležité dopravné tepny, ale Route 66 je legenda. Spojnica Chicaga a Los Angeles dlhá takmer 4000 kilometrov je kronikou amerického 20. storočia.
Od veľkej krízy, keď po nej putovali nezamestnaní za vidinou lepšieho života v Kalifornii, až po 60. roky, keď si ju obľúbili beatnici. Jazdili po nej milióny ľudí na dovolenku, figuruje v mnohých filmoch i knihách. Bol to John Steinbeck, ktorý ju nazval „matkou všetkých ciest“.
Už to bude takmer tridsať rokov, čo ju federálna vláda oficiálne vyškrtla zo zoznamu amerických diaľnic. Zdalo sa, že táto legenda končí. Teraz je Route 66 turistickou atrakciou. Ľudia na podobných miestach utratia každý rok 132 miliónov dolárov.
Aj dnes ponúka dobrodružstvo. Najväčšou výzvou je zostať na pôvodnej trase. Časti Route 66 sú opravené, iné zmizli a nahradili ich napríklad kukuričné polia. Stále sa však dá jazdiť asi po 80 percentách pôvodnej trasy.
Človek iba musí dávať pozor – pôvodné značenia často končia ako trofej vyznávačov fenoménu, ktorý pre mnohých ľudí predstavuje tú pravú Ameriku.
