Budú tvrdou opozíciou.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Z Atén od nášho redaktora Tomáša Vasilka
Gréci si splnili svoju povinnosť, teraz je čas na politikov. Tak grécke médiá hodnotili situáciu deň po kľúčových voľbách, ktoré vyhrali proeurópske strany
Najhorší scenár, akého sa deň po gréckych voľbách Európa obávala, Atény v pondelok nezažili. Gréci neutekali do bánk vyberať peniaze ani nevyšli do ulíc protestovať. V centre mesta to vyzeralo ako v bežný pracovný pondelok.
Po víťazstve proeurópskej Novej demokracie v nedeľných voľbách sa čakalo, či víťazstvo eura potvrdia aj politici. Najsilnejšia strana hľadala partnera, s ktorým bude vládnuť.
Najbližšie k nej má ľavicový PASOK, s ktorým by mala dostatok hlasov. Obe strany sú pritom dlhoroční politickí rivali, pri moci sa striedali takmer 40 rokov od pádu junty v krajine. Viacerí priaznivci Novej demokracie ešte pred voľbami nechceli o takomto spojenectve ani počuť.
Tvrdá opozícia
Prvé reakcie neboli jednoznačné. PASOK potvrdil, že chce čo najširší kabinet aj s radikálnym ľavicovým hnutím SYRIZA, ktoré chce zostať v opozícii. „Vláda musí vzniknúť do utorka,“ povedal líder PASOKu Evangelos Venizelos.
Gréci v uliciach však napriek tomu verili, že tentoraz sa už vládu podarí zostaviť. „Nová demokracia nájde partnerov. Voľby sa už opakovať nebudú,“ tvrdil kadet pobrežnej stráže Giorgos.
Ak aj vznikne vláda, akú si želajú v Bruseli, nebude to mať ľahké. Okrem prázdnej pokladnice bude bojovať so silnou opozíciou - radikálnym hnutím SYRIZA.
To sa napriek druhému miestu stalo jedným z víťazov týchto volieb. SYRIZA svoju podporu zvýšila o viac než polovicu, oproti máju získala ďalších 600-tisíc voličov. Ešte v roku 2009 sa pri tom toto rôznorodé hnutie zložené z bývalých komunistov, odborárov či ekológov len tesne dostalo do parlamentu.
Samaras sa pokúsi prežiť aspoň leto, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Budú protesty
„Treba si tiež uvedomiť, že proti SYRIZA boli všetci - médiá, hlavné strany aj zahraničie,“ hovorí profesor politológie na Aténskej univerzite Michalis Spourdalakis. „Ľudia ukázali, že nechcú úsporné opatrenia. Nová demokracia vyhrala iba v dôsledku strachu, že krajina odíde z eurozóny,“ dodáva. O tom, že víťaza volieb Novú demokraciu Gréci nevolili s radosťou, svedčí aj fakt, že nikdy v histórii okrem májových volieb nezískala tak málo hlasov.
Šéf SYRIZA Alexis Tsipras sa síce po včerajších rozhovoroch so Samarasom usmieval, no potvrdil svoje nedeľné vyhlásenie - ostáva v opozícii. A nikto nepochybuje, že to bude tvrdá opozícia, čo v Grécku znamená demonštrácie a protesty. „SYRIZA sem dostala jej militantnosť a to, že je s ľuďmi. Určite bude pokračovať v tejto politike,“ dodáva politológ.
Potrebujú dobré správy
Navyše, Gréci nemajú veľké skúsenosti s koaličnou vládou, väčšinu obdobia od roku 1974 viedla krajinu jedna strana. Pravoľavá koalícia, keď vznikne, môže byť krehká.
Aby odolala tlaku SYRIZA, potrebovala by ústupky od európskych partnerov o podmienkach pomoci, ktoré Grécko podpísalo v marci. Podľa nich by napríklad mali čoskoro ukázať, kde nájdu 11 miliárd eur. Na porovnanie, o polovicu menšie Slovensko musí ušetriť 1,3 miliardy a aké má s tým problémy.
„Nová vláda musí rýchlo priniesť dobré správy, či už zmäkčenie podmienok, alebo pozitívne signály v ekonomike - inak ľudia stratia dôveru v priebehu týždňa,“ povedal pre Reuters nemenovaný člen Novej demokracie.
Víťaz volieb Samaras rád mení názory
Poslancov zo strany vyhodil, keď hlasovali za úsporné opatrenia i proti nim.
ATÉNY. V Bruseli či Berlíne možno po víťazstve Novej demokracie otvárajú šampanské, no v Grécku málokto verí, že líder strany Antonis Samaras bude ten, kto spasí krajinu.
Práve on symbolizuje politikov, ktorí podľa mnohých priviedli Grécko tam, kde je.
Za aj proti
Kritici Samarasa, v mladosti gréckeho šampióna v tenise, nazývajú podľa BBC ambicióznym oportunistom. Najlepšie to vystihuje jeho postoj k úsporným opatreniam.
Keď v máji 2010 schvaľovala podmienky prvej pomoci socialistická vláda Giorgosa Papandrea, mimochodom, jeho spolubývajúceho z vysokoškolského internátu, Samaras bol proti.
„Medicína, ktorou liečia Grécko, nefunguje,“ povedal vtedy pre britský Guardian. Poslancov, ktorí napriek tomu podporili Európou žiadané podmienky pomoci, vyhodil zo strany.
V zime 2011 však bola jeho strana dotlačená do vlády. A keď sa schvaľovali podmienky druhej pomoci, už ich Samarás podporoval. A zo strany vyhodil tých poslancov, ktorí hlasovali proti.
Samaras (61) je typický kariérny politik. Prvýkrát sa tento ekonóm vyštudovaný na Harvarde dostal do parlamentu v roku 1977, mal iba 26 rokov. Postupne stúpal na rebríčku a na začiatku 90. rokov sa dostal do vlády.
Ako minister zahraničia bol hlavným bojovníkom proti novovzniknutému exjuhoslovanskému štátu, ktorý sa chcel volať Macedónsko. To Gréci odmietajú, lebo tak sa volá aj ich historická severná provincia. Samarás bol taký tvrdý, až ho napokon premiér odvolal.
„Je to nacionalistický politik z úplného pravého konca strany,“ povedal politológ Michalis Spourdalakis. Aj počas svojho posledného prejavu v piatok pred voľbami nezabudol spomenúť problém Skopje či nelegálnych imigrantov.
Po rozkole odišiel z Novej demokracie a založil vlastnú stranu Politická jar. Tá sa po čiastočných úspechoch neskôr nedostala ani do parlamentu. A tak sa Samaras v roku 2004 vrátil.
Slabé víťazstvo
Nová demokracia vládla v rokoch 2004 až 2009 tesne pred vypuknutím krízy. Samarás bol ministrom kultúry v roku 2009.
Na aténskych uliciach na lídra strany nepočuť mimo jeho priaznivcov pekné slová.
„On reprezentuje politiku, ktorá nás dostala tam, kde sme,“ hovorí dôchodca Makis, ktorý hodil do urny prázdny lístok. Aj preto napriek víťazstvu získala v nedeľu strana po májových voľbách druhú najnižšiu podporu za 38 rokov novodobej gréckej demokracie.
Tomáš Vasilko
Fašisti zostávajú v parlamente
Škandály ultrapravicovej strane neuškodili. Jej podpora zostala rovnaká ako v máji.
ATÉNY. Gréci si budú musieť zvyknúť, že v parlamente budú mať fašistov aj naďalej. Strana Zlatý úsvit dostala vo voľbách takmer rovnakú sedempercentnú podporu ako v máji. Stratila iba troch poslancov.
Očakávalo sa, že májový úspech nezopakuje. Za mesiac na politickej scéne totiž stihla vyrobiť len škandály. Okrem popierania holokaustu sa ich hovorca preslávil tým, že v televízii v priamom prenose oblial vodou a dal facky svojim politickým oponentkám – ženám. Polícia naňho vydala zatykač. Hovorca sa skrýval, kým zatykač nevypršal.
„Nemôžeme uveriť, že ten incident ešte zvýšil ich popularitu,“ povedal pre Reuters jeden nemenovaný výskumník verejnej mienky. Ukázalo sa tiež, že strana má mnoho skrytých voličov, v prieskumoch jej hrozilo, že nedosiahne ani tri percentá.
Grécko bolo počas vojny okupované nacistami. O to viac je účasť strany, ktorej členovia hajlujú, v parlamente šokujúca.
Tomáš Vasilko
