ATÉNY. Ak Grécko čaká kolaps, tak deň pred voľbami to na Akropole nevidno. Stovky turistov sa tlačia na slnku na slávnych aténskych ruinách. Rad na lístky je dlhý niekoľko desiatok metrov.
„Denne k nám príde desaťtisíc ľudí. Počet návštevníkov je zhruba rovnaký ako minulý rok,“ hovorí Giorgos Kalautsis z ministerstva kultúry, ktoré spravuje Akropolu.
No kým hore na kopci sú ako–tak spokojní, majitelia malých obchodíkov so suvenírmi pod ním hovoria o najťažšom roku, aký pamätajú.
Míňajú menej
Fakty
Cestovný ruch
zo 408 rodinných obchodov v Aténach skrachovalo 25, ostatné znižujú výdavky, tento rok majú o 40 percent nižšie príjmy ako v roku 2011, celkovo klesli príjmy z kľúčového odvetvia turistiky o 15 percent.
Julia pracuje v malom obchode so suvenírmi osem rokov. „Ľudia možno chodia na Akropolu, no v obchodoch, ako je ten náš, míňajú oveľa menej,“ hovorí.
„Kríza je všade v Európe. Kedysi k nám chodilo veľa Španielov a Talianov, no tých je teraz pomenej,“ dodáva.
Keď do prázdneho obchodu vstúpia dve mladé Číňanky, ihneď ich uvíta. „Prosím, všetko je za polovicu.“
Lefterios Kapetanakis pozná problémy miesta, na akom pracuje aj Julia. Je prezidentom asociácie obchodov so suvenírmi v centre mesta.
Svoj vlastný obchod so šperkami a ozdobnými pohármi založil pred 40 rokmi. No ako vraví, taký zlý rok ako tento ešte nebol.
„Tento rok máme o 40 percent menej príjmov ako rok predtým, a to sme mali 20 percent menej ako v roku 2010,“ hovorí starší pán.
„Ľudia sa pozrú na Akropolu, dajú si možno jedno jedlo v reštaurácii a to je všetko,“ dodáva.
Celkovo je v jeho asociácii 408 väčšinou rodinných obchodov. Za posledné roky muselo zatvoriť 25 z nich.
„To je veľmi vysoké číslo vzhľadom na to, že v minulosti nezbankrotoval ani jeden. Tí ostatní prežívajú tým, že znižujú výdavky, prípadne žijú z úspor,“ dodáva.
Jemu pomáha malá fabrika, v ktorej štyria zamestnanci zdobia poháre z českého skla. Potom ich predáva do zahraničia.
Pomôže drachma?
Turizmus je jedným z najdôležitejších sektorov gréckeho hospodárstva. Celkovo tvorí pätnásť percent ekonomiky, závislý od neho je každý piaty zamestnaný Grék.
No správy o demonštráciách či možnosti, že krajina vystúpi z eurozóny, odradili tento rok mnohých turistov.
Za prvý štvrťrok klesli príjmy v tomto odvetví o 15 percent v porovnaní s minulým rokom a presne taká strata sa očakáva aj za celý rok.
„Sú za tým aj mýty, že v Grécku sú stále štrajky a mesto je nebezpečné, ale nie je to pravda,“ hovorí Kapetanakis.
Niektorí hovoria, že návrat k drachme by mohol pomôcť najviac práve turizmu. Ceny by klesli a krajina s tisíckami ostrovov a antickými pamiatkami by prilákala oveľa viac turistov.
V stánkoch pod Akropolou v to verí málokto. „V Grécku by to potom vyzeralo ako v Sýrii či Egypte, čo by turizmu určite nepomohlo,“ hovorí Giorgos Kalautsis z Akropoly.
„Ak by sme vystúpili z eurozóny, bol by to veľký problém pre všetkých,“ vraví Kapetanakis.
Nakoniec však s úsmevom dodá, že keď sa má Grécko vrátiť k drachme, nech je to radšej až po lete, keď sa skončí hlavná sezóna.
