Nedávno som dostal od vlády list. Bola to informácia o privátnom zdravotnom poistení. Vláda povzbudzuje ľudí, aby sa poistili súkromne, chce tak odľahčiť rozpočet.
Na verejné zdravotníctvo odvádzajú Austrálčania 1,5 percenta príjmov. Lepšie zarábajúci o percento viac.
Spoluúčasť pacientov s verejnou poistkou pri danej úrovni miezd a cien nie je zanedbateľná. Štyridsať dolárov (tri kilá pekného hovädzieho) za jedno balenie lieku nie je nič výnimočné. Prvá návšteva špecialistu môže stáť aj 300 dolárov. Niečo cez polovicu preplatí z toho na drevo štát cez „pokladňu“ Medicare.
Za odvoz sanitkou pacient zaplatí asi polovicu celkovej sumy, 350 dolárov. Sociálne prípady, penzisti, ľudia s nízkymi zárobkami však majú výhody a zľavy.
Spoluúčasť sa dá znížiť privátnym poistením. No aj to niečo stojí. Rátajme zhruba 350 dolárov mesačne pre rodinu. Pritom aj súkromné poistenie dostáva dotácie od štátu.
Zubári sú mimo verejného poistenia. Ak vám pri liečení zuba vyberú nerv a zaplatíte 600 dolárov, urobili ste dobrý obchod.
Okrem nižšej spoluúčasti privátna poistka zaručuje lepší komfort. V súkromnej klinike vám urobia zákrok skôr, vo verejnej budete naň čakať týždne i mesiace. Ak to nie je naliehavé.
Prístup k pacientovi je však vždy na vysokej úrovni. Žiadne nekonečné čakanie v čakárňach. Austrálske zdravotníctvo dobre funguje nielen podľa skúsenosti autora a jeho blízkeho okolia, ale aj na základe medzinárodných porovnaní. Ale nie je za babku.
