Časť tohto územia mohli chrániť protipovodňové zátarasy, proti ktorým boli práve pracovníci Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti.
Podľa dokumentov, ktoré sa podarilo získať denníku Právo, sa pamiatkari stále odvolávali proti rozhodnutia o uskutočnení protipovodňovej ochrany a uskutočnenie jeho technického riešenia stále odďaľovali.
Odbor pamiatkovej starostlivosti Magistrátu Hlavného mesta Prahy síce 13. decembra 2001 vydal záväzné stanovisko vo veci protipovodňových opatrení na Malej Strane a Kampe, avšak pamiatkari podali podnet na preskúmanie. Toto osudné rozhodnutie podľa Práva zastavilo práce natoľko, že táto časť Prahy zostala prakticky bez ochrany.
Dôvodom odmietania protipovodňových opatrení bolo ich odborné zistenie, že by to vraj esteticky poškodilo umelecky cenný pohľad na historické centrum Prahy.
Pamiatkari zároveň za zásadnú požiadavku označili zachovanie "mäkkého," to znamená nezregulovaného brehu s vegetáciou a nepravidelnosťami.
Právo konštatuje, že pamiatkari vedome odmietli protipovodňovú úpravu brehov v záujme zachovania akejsi historickej "patiny" nábrežia. "Teraz majú obyvatelia Kampy bahnité brehy až po členky," píše denník.
Pamiatkari v dokumente zároveň skonštatovali, že obava z povodne "vychádza z nepodloženého predpokladu, že ochrana pedmetných pamiatok bude najlepšie zaistená ich ochranou pred zaplavením."
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) dem
