Ľavica podľa prieskumov ovládne vo francúzskych voľbách dolnú komoru parlamentu. V historický úspech dúfa aj krajná pravica. Výsledky môže ovplyvniť nízka účasť.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď v májovú volebnú noc oslavoval nový prezident Francois Hollande na pódiu návrat socialistov do Elyzejského paláca po 17 rokoch, držal kyticu ruží – symbol socialistov. Do toho hral šansón La Vie en Rose (Život naružovo).
Po nasledujúcich voľbách zrejme bude Francúzsko prvýkrát v modernej histórii úplne ružové či skôr červené.
Voľby posilnia Hollanda
Ľavica pravdepodobne ovládne všetky tri kľúčové politické inštitúcie. K väčšine v hornej komore parlamentu a postu prezidenta im po dvojkolových voľbách túto a budúcu nedeľu podľa prieskumov pribudne väčšina v dolnej komore parlamentu.
Francúzi volia
Parlamentné voľby
- Voľby do dolnej komory parlamentu sú dvojkolové: 10. a 17. júna.
- O 577 kresiel bojuje 6611 kandidátov.
- Na absolútnu väčšinu potrebujú strany 289 poslancov.
- Celý blok ľavice (socialisti so zelenými a Ľavicovým frontom) dostane podľa posledného prieskumu Ipsos 292 až 346 kresiel (socialisti z toho 243 až 285). Pravicová koalícia UMP má dostať 231 až 285 kresiel.
- Hoci krajne pravicový Národný front má dostať 14-15 percent hlasov, nemusí pre volebný systém dostať ani jedno kreslo.
„Najpravdepodobnejšie je, že voľby potvrdia a posilnia prezidentský výsledok,“ povedal riaditeľ francúzskeho Centra politického výskumu Pascal Perrineau pre Reuters.
Socialistický prezident Francois Hollande potrebuje jasnú väčšinu na presadzovanie svojho programu doma (čiastočné zníženie dôchodkového veku, desaťtisíce pracovných miest), presadenie fiškálneho paktu, ako aj na svoje posilnenie na európskej a globálnej scéne.
Väčšina prieskumov jeho socialistom predpovedá len jednoduchú väčšinu. Na absolútnu bude zrejme potrebovať partnerov zelených a krajnú ľavicu Jeana-Luca Mélenchona.
Le Penová nemá kreslo isté
Do parlamentu zároveň prvýkrát po vyše 20 rokoch môže vstúpiť krajne pravicový Národný front Marine Le Penovej. Sama Le Penová, ktorá v prezidentských voľbách dostala vyše šesť miliónov hlasov, sa však podľa prieskumov nemusí dostať do parlamentu.
Zástankyňa rozpadu Európskej únie a výrazného obmedzenia imigrácie prehrá vraj v druhom kole volieb či už proti Mélenchonovi, či kandidátovi socialistov.
Národnému frontu predpovedajú prieskumy nula až tri kreslá. Naposledy mala strana zastúpenie v parlamente v rokoch 1986 až 1988 za krátkeho obdobia pomerného volebného systému.
Rekordne nízka účasť
Výsledky volieb môže poznačiť nízka účasť. Predpovedajú ju na 60 percent, rovnako ako pred piatimi rokmi, keď dosiahla dno. Do druhého kola bežne postupujú kandidáti, ktorí presvedčia aspoň 12 percent zapísaných voličov, no pri nízkej účasti potrebujú kandidáti na postup 20 percent hlasov tých, čo prídu.
Ľavica to má ľahšie v tom, že spolupracuje. Strana, ktorú viedol exprezident Nicolas Sarkozy, UMP, dnes pod vedením Jeana-Francoisa Copého sa s krajnou pravicou odmietla dohodnúť na spolupráci.
Socialisti sa, naopak, dohodli s Ľavicovým frontom, kde sú aj komunisti, že sa pred druhým kolom vzdá kandidát s menším počtom hlasov, aby netrieštili sily proti pravici.
Scenár, že by skončil socialistický prezident oslabený bez väčšiny v parlamente ako v roku 1997, vyzerá podľa prieskumov zažehnaný.
