Aj keby to európske krajiny rozdelilo.
BERLÍN, BRATISLAVA. Bez odovzdania ďalších právomocí Bruselu nové peniaze na záchranu bánk a štátov nebudú. A ak to nepôjde inak, krajiny eurozóny do toho pôjdu aj samy.
Odovzdanie kontroly
O čom sa hovorí
Vízie únie
Banková únia: spoločný orgán dohľadu nad bankami, spoločná ochrana vkladov.
Rozpočtová únia: automatické sankcie pri deficite, eurobondy.
Politická únia: posilnenie kontrolných a demokratických mechanizmov na európskej úrovni.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nenechala nikoho na pochybách, že na budúcnosť 17 krajín s eurom, medzi ktorými je aj Slovensko, bude čoraz viac dohliadať Brusel.
„Potrebujeme nielen menovú úniu, ale aj takzvanú fiškálnu alebo rozpočtovú úniu,“ povedala pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD.
„A najviac potrebujeme politickú úniu, teda postupné odovzdanie viac právomocí a kontroly Európe,“ dodala.
Merkelová tiež podporila dvojrýchlostnú Európu.
„Nemôžeme stáť na mieste preto, že jeden alebo druhý (štát) sa ešte nechce pridať,“ povedala Merkelová. Rýchlejšie majú ísť štáty eurozóny.
Merkelová si pripravuje pôdu na summit v Bruseli na konci mesiaca, kde majú európski lídri diskutovať o užšej politickej a hospodárskej únii.
Predbežné návrhy im pripravuje štvorka predsedov – Európskej rady, eurokomisie, skupiny štátov s eurom a Európskej centrálnej banky.
Nie všetky návrhy majú v únii podporu. Najviac sa v súvislosti so situáciou v španielskych bankách hovorí o bankovej únii a spoločnom systéme ochrany vkladov. Banky by sa tak mohli ľahšie dostať k peniazom únie.
Nemcom sa predstava bankovej únie nepáči, podobne ako návrh na eurobondy, ktoré žiadajú krajiny pod vedením Francúzska.
Francúzom sa zasa nebude páčiť predstava odovzdávania právomocí európskym inštitúciám, ako to predstavilo Nemecko.
Blízko rozpadu?
Na európskych lídrov čoraz viac tlačia aj zvonka, o čom svedčia časté telefonáty amerického prezidenta Baracka Obamu.
Finančník George Soros si myslí, že na záchranu eura máme len tri mesiace a nemecký exminister zahraničia Joschka Fischer odkázal, že „sme veľmi blízko rozpadu“.
Európskym lídrom možno uľahčia rozhodovanie Gréci a Španieli.
Ak v budúcotýždňových gréckych voľbách vyhrajú radikáli, či v tom istom čase audit španielskych bánk ukáže slabé výsledky, nebudú mať zrejme na hádky čas.
Analytik: Únia už má viac rýchlostí
Analytik Centra pre štúdium európskych politík (CEPS) PIOTR KACZYNSKI hovorí, že ak sa Únia rozpadne, hneď vznikne nanovo.
Čo si máme predstaviť pod politickou úniou?
„Má vytvoriť mechanizmy demokratickej kontroly rozhodnutí v oblasti fiškálnej a rozpočtovej politiky, ktoré sa presúvajú na európsku úroveň. Otázka je, aká kontrola má byť – národné parlamenty, Európsky parlament či Európska rada? Hovorí sa aj o spojení funkcií predsedu Európskej komisie a Európskej rady. Mal by tak oveľa silnejšie postavenie a bol by tvárou Európy pre občanov.“
Čo by zostalo v kompetencii štátov? Pretože sa zdá, že čoraz viac právomocí sa presúva do Bruselu.
„Nie je to presun právomocí, ale akceptovanie reality. Ak niekto tvrdí, že štát môže mať úplnú kontrolu nad rozpočtom, mýli sa. Globalizácia do toho vstúpila. Nikto to nevie lepšie, ako krajiny strednej a východnej Európy, ktoré v posledných 20 rokoch dostávali rady zvonka od Európskej komisie a iných, ako robiť rozpočet či makroekonomické reformy. Ak sa niekto teraz zobudil, že „chceme si zachovať suverenitu“, to nie je pravda. Problém je totiž s kontrolou na národnej úrovni, ktorá neexistuje, a s tým, že krajiny únie sú navzájom závislé od toho, ako svoje rozpočty zostavujú ďalšie krajiny.“
Sú obavy, keď Merkelová presadzuje dvojrýchlostnú úniu, že niektoré štáty budú vynechané z rozhodovania. No nežijeme v dvojrýchlostnej únii už dnes?
„Nie dvoj- ale viacrýchlostná Európa je skutočnosťou. Čoraz silnejšia a viditeľnejšia je eurozóna. Ak ste v nej, ste v prvej línii, ste z ekonomického hľadiska efektívnejší a viac zaangažovaní do hľadania riešení problémov eurozóny. Musíte tiež rešpektovať pravidlá fiškálnej zmluvy. Mimo eurozóny majú krajiny rôzne stratégie.
Česi hovoria, budeme robiť úsporné opatrenia, ale nechceme podpisovať žiadnu novú zmluvu. Švédsko a Poľsko zas chcú zasahovať do rozhodovania, aj keď sú mimo eurozóny. Bulharsko a Rumunsko sú ešte vzdialenejšie od centra rozhodovania, čo sa ukázalo aj na viackrát odloženom vstupe do Schengenu. Litva sa zas chystá na vstup do eurozóny v roku 2014. No všetky štáty sú v tom spoločne.“
Viaceré kľúčové osobnosti varujú pred hroziacim rozpadom únie. Komu by rozpad najviac uškodil?
„Rozpad je nepravdepodobný. Únia sa nerozpadne v najbližšom polroku, bol by to veľmi krátky čas. Viac ako na šesť mesiacov dopredu sa situácia predvídať prakticky nedá. Zároveň žiadna relevantná politická strana v členských krajinách nežiada odchod z únie. Krajiny sú od seba extrémne závislé. Rozpad by mal obrovský dosah na krajinu, čo odíde, alebo na všetky krajiny, ak by sa rozpadla úplne.
Je to oveľa užšie a hlbšie prepojená organizácia ako OSN či NATO. Európska únia je sieťou tisícok dohôd. Štyridsať percent právnych systémov jednotlivých krajín je navzájom v súlade. Ak by sa únia rozpadla, čo je veľmi nepravdepodobné, vznikla by nová únia. Možno sa zmení to, kto v nej bude, ale spolupráca zostane.“
