DAMASK, BRATISLAVA. Ozbrojené komandá vošli do dediny Kubaír pri meste Hamá. Vtrhli do domov a zabíjali. Nožmi i samopalmi. Ostalo po nich asi sto obetí, medzi nimi dvadsať žien a rovnaký počet detí.
„V dedine zabili takmer každého, len niekoľkým sa podarilo ujsť. Väčšinu podrezali nožmi, bolo to hrozné a nechutné,“ opísal pre BBC masaker sýrsky protivládny aktivista z Hamá.
Aj jeden z obyvateľov Kubaíru BBC potvrdil, že po odchode ozbrojencov našiel asi štyridsať podrezaných tiel, medzi nimi štyroch členov svojej rodiny. Videl aj spálené telo štvormesačného dieťaťa.
Všetci sú teroristi
Fakty
Veriaci v Sýrii
- V krajine je 74 percent sunnitských moslimov.
- Len 12 percent je alavitov, ktorí však vďaka režimu Bašara Asada majú prakticky všetku moc.
- Desať percent tvoria kresťania, najmä arabskí. Tí väčšinou stoja za Asadom, boja sa islamistov.
Len pred necelými dvoma týždňami sa pritom svet dozvedel o podobnom masakre, vtedy išlo o mesto Hulá.
Rovnaká bola aj reakcia režimu prezidenta Bašara Asada – za vraždením sú teroristi.
Tento výraz režim používa pre všetkých svojich odporcov.
Povstanie proti Asadovi pokračuje už od marca minulého roka. Najprv vyzeralo podobne ako iné protesty Arabskej jari, no to sa už mení.
„Konflikt čoraz viac pripomína Bosnu, kde sa to postupne premenilo na náboženské boje,“ napísal korešpondent BBC Paul Danahar.
Na čele režimu je Asad, príslušník šiitskej sekty alavitov, ktorí sú v krajine v menšine.
Stoja za ním väčšinou kresťania i šiiti, ktorí sa boja nástupu islamistov. A proti režimu sú najmä sunniti, ktorých je v Sýrii 74 percent.
Asad podľa Danahara nemá ani veľmi možnosť zastaviť vraždenie v niektorých častiach krajiny.
„Jeho režim nemá každodennú kontrolu nad milíciami, ktoré sú obviňované z masakier proti civilistom,“ popísal pocity viacerých novinárov a diplomatov v Damasku.
Pasívni pozorovatelia
Aj preto už západné krajiny nepočítajú s tým, že by Asad mohol byť súčasťou riešenia konfliktu. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová vyhlásila, že Asad sa musí vzdať moci a opustiť krajinu.
Až potom môže vzniknúť dočasná vláda, v ktorej by mali zastúpenie všetky skupiny Sýrčanov.
Rokovať o tom chce aj s Ruskom a Čínou, spojencami Asadovho režimu, ktorí ho viackrát podporili v OSN. Tí však tento týždeň zopakovali, že nepodporia snahu o zmenu režimu ani zásah zvonku.
Jediným, na čom sa teda OSN zhodla, bolo prímerie, ktoré však vraždenie nezastavilo, a vyslanie troch stoviek pozorovateľov. Tým zas opozícia vyčíta pasivitu.
„Ak má byť ich úlohou prizerať sa, ako zomierajú Sýrčania, namiesto toho, aby svojou prítomnosťou zastavili porušovanie prímeria, potom ich pomoc nepotrebujeme,“ cituje Guardian vyhlásenie aktivistov Sýrskeho observatória pre ľudské práva.
