Na Slovensku, naopak, tradícia je, ale peňazí niet.
Tony murujúci. Tony pri stroji. Tony v prilbe na stavbe. Tony v dielni. Tony s robotníkmi. Keď je reč o šéfovi austrálskych liberálov, ilustračné zábery v televíziách zachytávajú Tonyho Abbotta poväčšine práve takto. S manuálne pracujúcimi.
Môžete sa nad tým uškŕňať, môžete túto rolu pravicového politika ironizovať, môže vás to dokonca iritovať. Ale Tony Abbott si dáva obzvlášť záležať na tom, aby v podvedomí voličov vybudoval blok, keď labouristi zaútočia na liberálov s obvineniami, že kašľú na obyčajných ľudí a zaujíma ich len veľkokapitál.
Pritom, videné cez slovenskú prizmu, Austrália by z hľadiska svojich ekonomických možností mohla byť štátom s oveľa vyššími sociálnymi istotami. Uštipačne povedané, ľavica tu má čo doháňať. Lenže nie je tu taká tradícia. Na Slovensku, naopak, tradícia opatrovateľského štátu je silná, ale peňazí niet.
Tunajší pravicový volič to má relatívne jednoduchšie od slovenského. Pred očami mu nedefiluje niekoľko rovnako silných či presnejšie slabých pravicových lídrov, ale Tony Abbott. A neraz v montérkach. Politika ho zjavne baví a vie, že poraziť labouristov sa nedá z Canberry.
Tony Abbott nie je intelektuál a už som počul aj od liberálne orientovaných voličov, že nie je žiadny mysliteľský zázrak. Má však reálnu šancu vrátiť liberálov znova do vlády. Ľavici teda reálne hrozí, že bude pre ňu vymurované.
