Paríž 23. augusta (TASR) - V juhoafrickom Johannesburgu sa pod záštitou OSN začne v pondelok 26. augusta medzinárodný summit Zeme o trvalo udržateľnom rozvoji. Medzinárodné fórum v metropole Juhoafrickej republiky nadväzuje na predchádzajúce stretnutie v brazílskom Riu de Janeiro pred 10 rokmi, ktorého výsledkom bolo niekoľko dohôd a najmä presadzovanie myšlienky, že životné prostredie a rozvoj sú nerozlučne späté, píše sa v dnešnom vydaní denníka Le Monde.
Podľa Brundtlandského dohovoru sa trvalo udržateľný rozvoj definuje ako požiadavka napĺňať potreby prítomnosti bez narušenia možností budúcich generácií napĺňať ich vlastné potreby. Predpokladom pre účinné plánovanie rozvoja v prítomnosti a budúcnosti je predovšetkým medzinárodná spolupráca - jednak pri odstraňovaní a zmierňovaní biedy a jednak pri ochrane budúcnosti planéty, a to nielen v oblasti financií. Práve otázka účinnej medzinárodnej spolupráce bude v Johannesburgu patriť medzi priority.
Le Monde upozorňuje, že analýzu súčasného stavu životného prostredia nemožno posudzovať oddelene od analýzy životnej úrovne národov a štátov, najmä tých najchudobnejších. Ak už dnes tieto národy žijú na hranici, prípadne pod hranicou biedy, prísľub udržania tohto kritického stavu v budúcnosti pre nich nie je veľkým lákadlom.
Podľa výročnej správy Svetovej banky sa za nasledujúcich 50 rokov môže o polovicu zvýšiť počet obyvateľov planéty a dosiahnuť číslo deväť miliárd. Pri súčasnom rytme produkcie a spotreby je potrebné vypracovať lepšiu politiku a vytvoriť spoľahlivejšie inštitúcie, bez ktorých bude napätie v oblasti životného prostredia a v sociálnej sfére narastať a môže spôsobiť zhoršenie životných podmienok.
Zvýšenie pomoci zo strany najbohatších krajín a otázka do akej miery sú tieto štáty ochotné poskytnúť finančnú výpomoc najchudobnejším krajinám vyvoláva stále veľa otázok. Podľa denníka Le Monde však vyhliadky do budúcnosti, najmä tie finančné, nie sú veľmi sľubné. Dokazuje to aj záverečná správa medzinárodnej konferencie v Mexiku o financovaní rozvoja z marca tohto roku, známa pod názvom Moterreyský dohovor, ktorá sa nesie vo veľmi optimistickom tóne, no v nej zakotvený možný rozsah finančnej pomoci je viac ako skromný.
Johannesburský summit bude podľa Le Monde výbornou príležitosťou na riešenie dvoch kľúčových otázok - ide najmä o prísľub otvorenia trhov vyspelých krajín dovozu z rozvojových štátov. Druhým prioritným problémom je urýchliť plnenia medzinárodných dohôd o životnom prostredí a upozorniť na ich nedodržiavanie, ako napríklad na bojkot Kjótskeho protokolu zo strany USA.
Aj v oblasti zdravotníckej pomoci môže summit Zeme pomôcť nájsť riešenie a apelovať napríklad na reformu mnohých zákonov o distribúcii liekov či uľahčiť transfer potrebných technológií na lekársku prevenciu. Podľa súčasných zákonov sa platí oveľa viac za farmaceutické licencie a certifikáciu než za samotné lieky, čím sa tieto stávajú nedostupnými. Ďalším dôsledkom tejto politiky je, že výrobcovia nemajú záujem vyvíjať cenovo dostupné lieky na liečbu smrteľných ochorení.
Le Monde naznačuje, že chudobné štáty by nemali čakať so založenými rukami na finančné injekcie zo strany vyspelých krajín. Ekonomické otázky sú síce kľúčové, no úlohou chudobných štátov je rozvoj demokracie a vytvorenie inštitúcií na riadenie prírodných zdrojov. Práve nárast a zachovanie demokratických slobôd napomáha ďalší rozvoj - napríklad verejná diskusia, ktorú často diktátorské režimy potláčajú, môže mať kľúčový význam pre zlepšovanie životnej úrovne a tiež nastoľovanie otázky dlhodobej ochrany životného prostredia, uzatvára denník Le Monde.
jl žab
