Keby bolo Česko Ruskom, malo by už istého nového prezidenta. V Moskve je to už súčasť tradície, že si sám prezident vyberie svojho nástupcu. Urobili to Jeľcin i Putin. Václav Klaus si tiež vybral – Miloša Zemana.
Nie sme v Rusku a o prezidentovi sa rozhodne v priamej voľbe, ktorá bude tesná. Klausova podpora však môže byť veľmi dôležitá. Napokon to bolo vidno i teraz: titulky z minulého týždňa „Zeman v boji o Hrad bez šancí“ či „Rozhodne sa medzi Švejnarom a Fischerom“ vystriedal v piatok na prvej strane MF Dnes titulok: „Rysuje sa finále Fischer – Zeman.“
Jazvec sa vracia
Niekoho prípadný návrat „jazveca z Vysočiny“ desí, iní sa tešia. Mne osobne Zeman neprekáža. V polovici 90. rokov som dokonca napísal dvojportrét Zemana a Klausa a snažil sa ukázať, ako veľmi sú si podobní. Môj záver bol, že práve preto sa stali takými politickými nepriateľmi.
Ale to sa ukázalo ako zlá analýza. Stačilo pár rokov a obaja si padli do náručia pri podpise tzv. opozičnej zmluvy a dnes z nich sú fakticky blízki spojenci.
Zemanovi nahráva i to, že silné strany vyprázdnili pole a zrejme sa im už nepodarí „vygenerovať“ žiadneho silného kandidáta.
Bude veselo
Lenže v tom je hlavne riziko, že priama voľba sa vôbec nemusí konať. Zatiaľ totiž nemáme zákon, ktorý by spôsob a priebeh voľby stanovil.
Snemovňa by ho mala prerokovať teraz v júni a poslanci silných strán sú dohodnutí. Ale verte im! Tipol by som, že ešte bude veselo.
