Za vírusom Stuxnet boli Spojené štáty a Izrael. Podľa denníka New York Times akciu schválili priamo Bush aj Obama.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Bolo to pár dní predtým, ako Barack Obama nahradil v úrade amerického prezidenta Georga W. Busha. A práve on mal na prvého afro-amerického prezidenta dve prosby: zachovať prísne tajné, vojenské programy.
Prvým bolo použitie dronov, bezpilotných lietadiel v Pakistane. Tým druhým program s krycím názvom Olympijské hry. Obama súhlasil.
Vyplýva to z jeden a polročnej investigatívnej práce Davida E. Sangera, z ktorej časť zverejnil vo svojom piatkovom vydaní americký denník New York Times.
Novinár a publicista v texte opisuje, ako sa slávny počítačový červ prezývaný Stuxnet dostal do iránskych nukleárnych zariadení. Ale aj ako odtiaľ ušiel a tiež to, že za útokom stála spolupráca amerických a izraelských bezpečnostných zložiek. Útok na Irán pritom schválili obaja poslední americkí prezidenti.
Strach z centrifúg
Americká vláda sa už v polovici minulého desaťročia obávala prípadnej iránskej snahy získať jadrovú zbraň. George Bush podľa amerického denníka podozrievavo hľadel na snahu krajiny vybudovať rozsiahlu sieť centrifúg, ktoré by dokázali obohatiť urán tak, aby sa dal využiť v jadrovej zbrani.
Spojené štáty sa však obávali aj čohosi ďalšieho - že na krajinu udrie Izrael a celý nepokojný región tak uvrhne do ešte väčšieho chaosu.
Viceprezident USA Dick Cheney mal vtedy podľa Sangera tlačiť na Busha, aby využil konvenčný úder. Vtedy sa však ozvali vysokopostavení ľudia z prostredia armády, že majú špeciálnu skupinu ľudí, ktorí môžu vyskúšať novú zbraň - kyberútok.
Problémom však bolo, že iránske zariadenie na obohacovanie uránu Natanz nebolo spojené s internetom. Prípadný vírus či iný útočný program by do elektrárne museli doručiť fyzicky.
Navyše, nik netušil, ako vyzerá jeho vnútorný elektronický systém, riadenie procesov, počítačová sieť a príkazy, ktorými sa zariadenie ovláda. Preto bol potrebný akýsi „maják".
„Prvým krokom snahy tak bolo vyvinúť počítačový kód, čo by sa dal vložiť do týchto počítačov, ktoré spoločne vyrobili nemecká firma Siemens a iránski výrobcovia," píše americký denník. „Mal zmapovať operácie."
Program mal následne „zavolať domov" a odovzdať svoje zistenia. To sa po pár mesiacoch podarilo.
Poškodiť fyzicky
Následne podľa New York Times americká NSA a izraelská jednotka 8200 vyvinuli rádovo zložitejší program, ktorý dokázal centrifúgy poškodiť.
Aby mali Američania istotu, vyskúšali tento program na prísne tajných napodobeninách iránskych centrifúg, ktoré získali od líbyjského plukovníka Kaddáfího. A takzvaný Chrobák fungoval, čo dokázali Bushovi tak, že mu do Bieleho domu priniesli ukázať trosky pokusnej centrifúgy.
Vírus totiž spôsobil, že zariadenie sa vymklo kontrole, zrýchľovalo či spomaľovalo, až sa nakoniec poškodilo.
„Predchádzajúce kyberútoky sa obmedzovali len na ostatné počítače," hovorí pre denník Michael Hayden, minulý šéf CIA. „Toto bol prvý úrok rozsiahlej povahy, pri ktorom bol kyberútok využitý na fyzickú deštrukciu.“
Problémom však zostalo, ako červa dostať do Natanzu. Vtedy siahli tajné služby po nie príliš sofistikovanej metóde - obyčajných, infikovaných USB diskoch. Vďaka nim sa v roku 2008 Stuxnet dostal do iránskeho zariadenia.
Satelitná snímka iránskeho zariadenia Natanz.
Unikol ako zo zoo
Iránci údajne netušili čo sa deje. Niektoré z centrifúg sa vymkli spod kontroly, rozčúlené vedenie neverilo vlastným prístrojom, niektorých inžinierov vyhodili z práce. Navyše, program bol napísaný tak, že do riadiacich miestností posielal naoko správne, vopred nazbierané dáte. Akurát centrifúgy sa medzičasom správali chaoticky.
„Iránci prestali svojim vlastným prístrojom dôverovať až do tej miery, že posadili ľudí do zariadení a vysielačkami museli hlásiť, čo vlastne vidia," píše Sanger.
Vtedy však Bush v úrade končil a agendu prebral Barack Obama. A ten prikázal nielen v programe Olympijské hry pokračovať, ale útoky ešte zintenzívniť.
To platilo až do roku 2010. V lete totiž - zrejme vďaka chybe v programe, ktorú Spojené štáty podľa New York Times zvaľovali na izraelský zásah do kódu, unikol.
Stuxnet sa nakopíroval do jedného z prenosných počítačov, a keď sa tento počítač mimo iránskeho nukleárneho zariadenia prihlásil do internetu, červ sa začal nekontrolovateľne šíriť. Medzičasom však iránske jadrové zariadenie zrejme zasiahlo niekoľko ďalších vírusov. Spojené štáty však tvrdia, že novoobjavený vírus Flame súčasťou programu Olympijský hier nebol.
Armádne zdroje pre americký denník odhadujú, že Stuxnet zdržal iránsky jadrový program o 18 mesiacov až dva roky. Niektorí experti však tvrdia, že to môže byť prehnané. Nik navyše netuší, odkedy Irán o kyberútoku vedel.
Experti však odhadujú, že dnes má krajina dosť jadrového materiálu na zhotovenie najmenej piatich jadrových bômb.
