DUBLIN, BRATISLAVA. Za posledných jedenásť rokov zastavil šesťmiliónový ostrov dvakrát smerovanie Európskej únie. Íri odmietli zmluvu z Nice, potrebnú na rozširovanie, aj Lisabonskú zmluvu.
Ich dnešné hlasovanie v referende o novej fiškálnej zmluve, ktorá má obmedziť zadlžovanie krajín únie, bude však Brusel pozorovať s menej zatajeným dychom.
Ak by Íri boli zasa proti, zmluvu nezablokujú.
Stačí, že ju schváli dvanásť krajín eurozóny a podľa BBC tak už urobili tri ohrozené štáty: Portugalsko, Grécko a Slovinsko.
Premiér do debaty nešiel
Odmietnutie paktu v referende, ktoré sa podľa premiéra Enda Kennyho na rozdiel od predchádzajúcich dvoch určite nebude opakovať, však môže vyslať zlý signál ďalším krajinám. Aj preto nie je Bruselu úplne jedno, ako dopadne.
Kampaň k referendu, ktorú vedú Íri ako jediní, bola podľa BBC „mdlá tak, ako to vyhovuje vláde“.
Vláda podobne ako najsilnejšia opozičná strana podporuje zmluvu, no do konfrontácie veľmi nešla. Premiér Kenny odmietol všetky televízne diskusie s oponentmi zmluvy vysielané naživo.
Hlavný argument zástancov je, že v prípade potreby by Írsko už nemohlo dostať ďalšiu pomoc z eurovalu.
V roku 2010 dostali 85 miliárd eur, aby sa vyrovnali s deficitom, ktorý vznikol po zachránení miestnych bánk. Podľa fiškálnej zmluvy však trvalý euroval môže ísť iba do krajín, ktoré ju podpíšu.
Na druhej strane odporcovia, ktorých reprezentuje nacionalisticko ľavicová strana Sinn Fein aj známy odporca Lisabonskej zmluvy Declan Ganley, získavajú podporu nahnevaných ľudí, ktorí odmietajú ďalšie uťahovanie opaskov.
„Varovanie, trvalé úsporné opatrenia, voľte nie,“ hovorí jeden z bilbordov podľa Daily Telegraph.
Mala by prejsť
Zatiaľ to vyzerá, že sa zmluva schváli.
Podľa posledného prieskumu ju podporuje 49 percent ľudí, proti je 35, nerozhodnutých 16.
„Podporovateľom sa darí nie preto, že lepšie lobujú, ale preto, že ľudia sa boja, že Írsko zostane mimo,“ povedal pre Reuters politológ Eoil O'Malley.
Posledné udalosti v Grécku či zvolenie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý ju chce meniť, však môžu hlasovanie zdramatizovať.
Írsko splnilo všetko, čo malo
Ostrovný štát splnil všetko, čo mal, aby dostal pomoc. Dôsledkom je aj emigrácia, aká tu nebola od 19. storočia.
DUBLIN, BRATISLAVA. Ešte pred pár rokmi bol žiarivým príkladom pre mnohých v Európe.
Keltský tiger, ako sa Írsku hovorilo, mal vysoký hospodársky rast či päťpercentnú nezamestnanosť.
Rekordná emigrácia
Po praskutí realitnej bubliny a nútenej záchrane bánk, čo zvýšilo deficit v roku 2010 na 31 percent HDP, však aj Íri museli požiadať o finančnú pomoc.
Úsporné opatrenia, ktoré s tým idú, zasiahli mnohých. Nezamestnanosť vyskočila na 14 percent a mesačne emigruje z krajiny tritisíc ľudí. Je to vôbec najviac od 19. storočia.
„Moja mzda klesla skoro o tisíc eur mesačne, pretože mi zakázali nadčasy. Teraz chcú, aby som volil systém, kde Európa hovorí do nášho rozpočtu a zabráni, aby mi zdvihli plat,“ hovorí pre Daily Telegraph Joe Remond, ktorý pracuje v nemocnici.
Írsko je na rozdiel od Grécka či Portugalska poslušným prijímateľom pomoci. Európska komisia v stredu povedala, že krajina splnila všetky podmienky. Dublin tvrdí, že do konca roku 2013 má financie.
Či sa v roku 2014 vráti na trhy, však nie je isté.
Už rastú
Írska ekonomika má aj tento rok mierne rásť, najmä vďaka farmaceutickému priemyslu. Aj preto o Írsku na rozdiel od južanských krajín veľmi nepočuť.
„Íri sú šťastní, že nie sú v správach a chcú, aby to tak zostalo,“ povedal pre Reuters politológ Eion O'Malley.
Tomáš Vasilko
