Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
LONDÝN, BRATISLAVA. Už rok a pol čaká šéf WikiLeaks Julian Assange, či ho vydajú do Švédska, alebo nie. Po strede sa zdá, že nedobrovoľnej ceste na sever Európy neujde.
Britský Najvyšší súd rozhodol, že žiadosť o jeho vydanie bola v súlade s britskými zákonmi a nemá dôvod ho blokovať. Zamietol tak jeho odvolanie proti vydaniu.
Za tento výklad zákonov sa postavili piati zo siedmich sudcov, ktorí rozhodovali. Kľúčová otázka, na ktorej Assangeov tím právnikov postavil odvolanie, bola, či o vydanie môže žiadať švédska prokuratúra.
Sudcovia rozhodli, že aj tá je „súdnym orgánom“ a odvolali sa na Viedenskú konvenciu o zmluvnom práve. A tejto časti verdiktu sa chytila Assangeova obhajkyňa Dinah Rosová.
Fakty
Kauza Assange
- V domácom väzení je šéf WikiLeaks od decembra 2010.
- Vo Švédsku ho obviňujú z údajného znásilnenia, stále však voči nemu nevzniesli obvinenie.
- Assangeov tím tvrdí, že za všetkým sú Američania, ktorí ho chcú potrestať za zverejnenie tajných informácií.
Historický precedens
Tvrdí, že o tomto argumente sa vo februárovom odvolacom procese nehovorilo, teda právnici sa nemali možnosť k tomu vyjadriť, a verdikt by mal byť preto neplatný.
„Najvyšší súd dal slečne Rosovej štrnásť dní, aby podala takúto žiadosť,“ napísal súd vo vyhlásení.
Guardian píše, že Rosová konala na vlastnú päsť. K predbežnej verzii rozsudku sa dostala až v stredu ráno, krátko pred jeho vynesením.
Assange o jej krokoch nevedel, nebol ani na pojednávaní, obhajcovia tvrdili, že uviazol v dopravnej zápche.
V praxi to teraz znamená, že Assangea nevydajú skôr ako o dva týždne. Ak by nakoniec súd tejto žiadosť vyhovel, prípad sa začne prakticky odznova. V britskom súdnictve by išlo o historický precedens.
Ak Assangea vydajú, neznamená to, že automaticky pôjde do väzenia. Vo Švédsku ho chcú najprv len na vypočutie v prípade údajného znásilnenia a sexuálneho obťažovania dvoch žien spred dvoch rokov.
Veľa by sa pre neho nezmenilo, už teraz sa musí každý deň hlásiť na britskom vidieku.
Americký trest
Assange a WikiLeaks však tvrdia, že v skutočnosti ide o iniciatívu americkej vlády, ktorá ho chce potrestať za zverejnenie dokumentov z vojen v Iraku a Afganistane, no najmä za diplomatické depeše, ktoré WikiLeaks uverejnili v novembri 2010.
„Toto je trest od Američanov,“ okomentoval pondelňajší verdikt hovorca stránky Kristinn Hrafnsson.
Tvrdí, že Švédi chcú Assangea, aby ho neskôr vydali Američanom. Právnik dvoch údajných obetí austrálskeho hackera Claes Borgström to odmieta. „Zo Švédska mu vydanie do Spojených štátov nehrozí o nič viac ako z Británie,“ povedal podľa Guardianu.
Stredajší í verdikt teda veľa nezmenil. Assange je síce o krok bližšie k vydaniu do Švédska, no séria procesov a odvolávaní sa pokračuje.
